Pri informačnej tabuli na začiatku Gaderskej doliny
stál otec s dvoma malými synmi – starší asi päťročný,
mladší mal možno o 1-2 roky menej.
Starší chlapček podišiel bližšie k tabuli
a prstom začal prechádzať po jej spodnej časti.
„Oco, čo sú toto za zákazy?“ opýtal sa po chvíli.
Kým otec stihol odpovedať, chlapček „sucho“ konštatoval:
„Všetko, čo ľudí baví, je tu zakázané.“
Otcovi trhlo kútikmi úst, ale nestratil rozvahu.
Pekne zaradom začal synčekovi vysvetľovať:
„Bavilo by ťa robiť v lese hluk a rušiť zver?
Klásť oheň a spôsobiť požiar? Odhadzovať odpadky,
lámať konáre a vytrhávať rastliny?
Kempovať – to môžeš aj inde.
Umývať auto – na to sú predsa umyvárne.
A prečo by si mal rúbať do stromov?“

 ***

Často si myslíme, že zákazy nás obmedzujú,
preto ich teda porušujeme.
Zabúdame na to,
že život bez určitých pravidiel a tým aj zákazov,
nemôže existovať.
Nielen život v lese.
Ani ten náš...