Reportáž z čias, keď sme vedeli snívať

Ružena Dvořákova – Žiaranová: Talianske impresie

„Krásu treba nielen vidieť, ale dať sa ňou aj ovanúť, nadchnúť, ba aj očariť, uchvátiť, ale najmä zušľachtiť“, konštatuje autorka na záver svojho životného cestovateľského bilancovania. A ešte niečo: treba sa podeliť sa o prežité.
Talianske impresie, ktorými sa o to pokúša, sú viac než iba cestopisom. Uznávaná prekladateľka Ružena Dvořákova – Žiaranová na základe spomienok na dva nie veľmi dlhé pobyty v slnkom zaliatom Taliansku približuje ducha cestovania. Do osobných spomienok z navštívených miest vtkáva bohaté dejepisné a zemepisné informácie, vďaka ktorým sa môže čitateľ v duchu živo preniesť do Benátok, Florencie, Ríma či Neapolu a dozvedieť sa veľa nového.

Spoza riadkov priam cítiť vôňu oleandrov, počuť typický ruch na uličkách a námestiach talianskych miest, majestát a patinu ich kultúrnych pamiatok. Spôsobom ako autorka vo svojej osobnej výpovedi prežívala prítomnosť na miestach, ktorými denne prechádzajú tisíce turistov hovorí veľa aj o dobe, v ktorej sme nie tak dávno žili u nás doma.

Z jednej cesty do Talianska sa žilo desaťročie i dve a niekto i celý život. Cestovanie bolo najmenej prístupné práve pre tých, čo si ho vedeli najlepšie vychutnať, pre ľudí ducha, nie otrokov režimu. Človek sa dlho tešil na cestu a dlho žil z nej, mal čas snívať i spomínať, čím sa zážitok mnohonásobne umocňoval. Vonkoncom to nevyznieva ako sťažovanie si ani nostalgia za zašlými časmi. Skôr je to povzbudenie šťastnejšej generácii vážiť si a do hĺbky vychutnať každú podobnú príležitosť. Nezostať pri vonkajších, rýchlo prichádzajúcich i odchádzajúcich dojmoch.

Talianske impresie sú šlabikárom cestovateľského ducha. A sú aj učebnicou duchovného života. Nielen povzbudivými biblickými citátmi, v ktorých autorka nachádzala odpovede na ľudsky neriešiteľné či nepochopiteľné situácie. Na vlastnom príklade učí duchovne čítať reč udalostí, radiť sa s duchovným sprievodcom, ktorým je sám Stvoriteľ krajín a ich miest i ľudí, rozpoznávať, ako hľadajúcim a milujúcim Pána všetko slúži na dobré. Stačí s vďakou prijať aj nepríjemné zmeny plánov a už sa ukazuje ich bohatá náhrada a človek začína „chápať súvis navonok nesúvisiacich udalostí“.

A ešte na niečom si čitateľ Talianskych impresií pochutná: na šťavnatej, bohatej slovenčine, ktorú môžeme počuť čoraz zriedkavejšie. To všetko tvorí esprit tejto navonok skromnej no vnútorne bohatej knihy. Kto zakúsil niečo podobné, oživí si a obohatí vlastné spomienky, kto sa na cesty chystá, nájde tu recept ako vnímať to, čo je očami neviditeľné a podľa Malého Princa práve to podstatné.

__________
Kniha vyšla vo vydavateľstve Porta libri, www.porta.sk


Informácie o Marián Gavenda

Príspevky na blogu

  • 26.11.2014 - 08:48
    Aj kvapky majú svoje príbehy. Krátke, a dramatické. Je v nich výška, chvíľa dôležitosti, (keď sa o...
  • 25.11.2014 - 21:13
    Audio verzia encykliky pápeža Pavla VI. Humanae Vitae na stiahnutie tu. Jedná sa o českú verziu...
  • 21.11.2014 - 16:49
    Moja kolegyna pre bolest v ociach odchadzala z prace skor.
  • 19.11.2014 - 14:02
    Kolegova mama, ktora sa stara o jeho otca dostala taku bolest chrbta, ze musela do nemocnice. Otec...
  • 18.11.2014 - 08:55
    Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a ...
  • 14.11.2014 - 07:33
    Žijem (roky) na tomto svete a nosím v sebe mylné predstavy. Dôvod je jednoduchý: nikto mi...
  • 12.11.2014 - 16:33
    Popri Lidli prechádzala pani s dvomi deťmi vo veku asi 10 rokov. Kráčala krívajúc popred moje auto...
  • 06.11.2014 - 08:09
    V kostole sme sa stretli celkom „náhodou“. Obidvaja s fotoaparátom v ruke. Mirko (reštaurátor)...
  • 05.11.2014 - 07:32
    Dostala som aktuálnu fotografiu nášho prváka. Aj fotografi sa totiž úspešne prispôsobili dobe.
  • 03.11.2014 - 08:11
    V strede cintorína stojí vysoký kríž. Pri ňom horia náhrobné kahance. V tomto novembrovom čase je...