Ružena Dvořákova – Žiaranová: Talianske impresie

„Krásu treba nielen vidieť, ale dať sa ňou aj ovanúť, nadchnúť, ba aj očariť, uchvátiť, ale najmä zušľachtiť“, konštatuje autorka na záver svojho životného cestovateľského bilancovania. A ešte niečo: treba sa podeliť sa o prežité.
Talianske impresie, ktorými sa o to pokúša, sú viac než iba cestopisom. Uznávaná prekladateľka Ružena Dvořákova – Žiaranová na základe spomienok na dva nie veľmi dlhé pobyty v slnkom zaliatom Taliansku približuje ducha cestovania. Do osobných spomienok z navštívených miest vtkáva bohaté dejepisné a zemepisné informácie, vďaka ktorým sa môže čitateľ v duchu živo preniesť do Benátok, Florencie, Ríma či Neapolu a dozvedieť sa veľa nového.

Spoza riadkov priam cítiť vôňu oleandrov, počuť typický ruch na uličkách a námestiach talianskych miest, majestát a patinu ich kultúrnych pamiatok. Spôsobom ako autorka vo svojej osobnej výpovedi prežívala prítomnosť na miestach, ktorými denne prechádzajú tisíce turistov hovorí veľa aj o dobe, v ktorej sme nie tak dávno žili u nás doma.

Z jednej cesty do Talianska sa žilo desaťročie i dve a niekto i celý život. Cestovanie bolo najmenej prístupné práve pre tých, čo si ho vedeli najlepšie vychutnať, pre ľudí ducha, nie otrokov režimu. Človek sa dlho tešil na cestu a dlho žil z nej, mal čas snívať i spomínať, čím sa zážitok mnohonásobne umocňoval. Vonkoncom to nevyznieva ako sťažovanie si ani nostalgia za zašlými časmi. Skôr je to povzbudenie šťastnejšej generácii vážiť si a do hĺbky vychutnať každú podobnú príležitosť. Nezostať pri vonkajších, rýchlo prichádzajúcich i odchádzajúcich dojmoch.

Talianske impresie sú šlabikárom cestovateľského ducha. A sú aj učebnicou duchovného života. Nielen povzbudivými biblickými citátmi, v ktorých autorka nachádzala odpovede na ľudsky neriešiteľné či nepochopiteľné situácie. Na vlastnom príklade učí duchovne čítať reč udalostí, radiť sa s duchovným sprievodcom, ktorým je sám Stvoriteľ krajín a ich miest i ľudí, rozpoznávať, ako hľadajúcim a milujúcim Pána všetko slúži na dobré. Stačí s vďakou prijať aj nepríjemné zmeny plánov a už sa ukazuje ich bohatá náhrada a človek začína „chápať súvis navonok nesúvisiacich udalostí“.

A ešte na niečom si čitateľ Talianskych impresií pochutná: na šťavnatej, bohatej slovenčine, ktorú môžeme počuť čoraz zriedkavejšie. To všetko tvorí esprit tejto navonok skromnej no vnútorne bohatej knihy. Kto zakúsil niečo podobné, oživí si a obohatí vlastné spomienky, kto sa na cesty chystá, nájde tu recept ako vnímať to, čo je očami neviditeľné a podľa Malého Princa práve to podstatné.

__________
Kniha vyšla vo vydavateľstve Porta libri, www.porta.sk