O čom píšu jedny noviny

Text, ktorý nasleduje nižšie, bol napísaný v minulom roku.
Vtedy som ho posielala svojim priateľom mailom.
Dnes ho ponúkam čitateľom môjho blogu.

Don Augustín Vrecko, saleziánsky kňaz,
bývalý dlhoročný misionár
na Haiti.
Vo svojich 76 rokoch
s biednym zdravím
ale s veľkými plánmi znovu pomáhať tejto skúšanej krajine.
O tom je článok na poslednej strane KN č. 21/2010.
Je to zaujímavé čítanie.
Okrem veľkej nádeje pre Haiti
z neho cítiť aj nádej pre ostatný svet.
V článku sa píše:
“Podľa Augustína Vrecka sa svet stále zlepšuje, aj keď sa to nezdá.
Ľudia sú citlivejší na potreby druhých, čo sa prejavilo aj pri zemetrasení na Haiti.“

A tak mi tu napadá otázka:
Ako to teda vlastne je?
Človek, ktorý žije v srdci Európy
a ozajstnú biedu a nešťastie pozná len z televíznej obrazovky,
možno často zapochybuje o tom, či má dobro v tomto svete, ešte šancu.
Keď sa poobzerá okolo seba (a pozrie aj do seba), veľmi sa mu v to nechce veriť.
A človek,
ktorý prežil svoj život v misiách, s tými najbiednejšími,
v podmienkach, ktoré si nedokážeme ani predstaviť,
je plný nádeje a viery v dobro.
Vysvetlenie je možno jednoduché.
Ak človek chce dobro robiť, musí v dobro veriť.
Napriek všetkému nikdy nerezignovať.

Toto som napísala vlani.

A prikladám k tomu ešte jeden úžasný čerstvý zážitok.
S myšlienkou dať dnes na blog týchto pár slov o donovi Vreckovi som vlastne ráno vstávala, možno pod vplyvom všetkých tých nie dobrých správ, ktoré sa na nás hrnú z médií. Pri rannej modlitbe som si uvedomila, že nemám prehodený kalendár na mesiac február. :-) Na stene mám zavesený saleziánsky misijný kalendár a sú tam fotografie saleziánov z misií z rôznych kútov sveta.
A keďže som si na začiatku roka povedala, že sa budem mesiac modliť
za konkrétneho človeka z kalendára, išla som prehodiť stranu.
Čo myslíte?
Kto je na fotografii saleziánskeho misijného kalendára na mesiac február 2011?
Don Augustín Vrecko.
A potom nech mi niekto hovorí, že "život je len náhoda"...

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 11.10.2010 - 06:14
    Všetko je v prílohe.
  • 08.10.2010 - 06:00
    Medžugorie – pútnické miesto. Niekto tam možno prichádza kvôli zjaveniam. Dúfa, že nejaké zažije....
  • 02.10.2010 - 22:05
    Na stránkach denníka SME som sa dočítal o snahách moslimov postaviť mešitu v Bratislave. Čosi sa vo...
  • 25.09.2010 - 15:52
    Na Svetovej konferencii mladých bol napísaný radikálny dokument, ktorý sa bude predkladať o 3...
  • 24.09.2010 - 12:18
    Naplánovali sme si túru. Žiadna pohodová prechádzka, ale rovno výstup na najvyšší albánsky vrch na...
  • 22.09.2010 - 05:52
    Ako hovorí jeden (vymyslený?) príbeh, medzi dobré rady, ktoré otec dával svojmu synovi, patrí aj...
  • 20.09.2010 - 06:12
    Znedeľnievalo sa. A z problémového zuba mi riadne opuchlo líce. Čo robiť? Vydrží to do pondelka? A...
  • 17.09.2010 - 07:35
    Z dovolenky si spravidla niečo donesieme. Asi najčastejšie sú to fotografie z miest, ktoré sme...
  • 16.09.2010 - 23:45
    Neviem, či som skvelým otcom. Ale určite viem, že mám skvelého otca. V prvom rade nebeského, potom...
  • 14.09.2010 - 07:10
    Lebo... keby bolo biele, nevideli by sme, ako sa na ňom pasú baránky. Keby bolo žlté, nevideli by...