Bolia ma kríže.
Ale, celkom sa z toho teším.
Mám na to minimálne dva dôvody.
Jeden je ten, že ak sa hovorí:
„človek, ktorého po štyridsiatke ráno nič nebolí,
je mŕtvy“, tak ja mám istotu, že žijem. :-)

A druhý?
Konečne sa dá robiť v záhrade.
Tá bolesť totiž nie je zo sedenia pri počítači,
ani z ležania pred televízorom.
Len som mala v sobotu väčší záber.

A tak mi napadlo,
že s robotou v záhrade je to ako s plnením pôstnych predsavzatí.
Aj to často bolí.
Ale táto bolesť je užitočná.
Veď v jednom, aj v druhom prípade,
nám ide o dobrý výsledok.
Nie?

A inak,
v záhrade je ešte štrááášne veľa roboty.

A vlastne,
aj pôstne obdobie iba začalo...