Nech si v tebe lev ľahne k jahňaťu

V tvojom vnútri prebýva jahňa i lev.
Duchovná zrelosť je schopnosť priviesť leva i jahňa k tomu, aby dokázali ležať vedľa seba. Tvojím levom je dospelé, agresívne ja. Toto ja preberá iniciatívu a rozhoduje. Je tu však ešte bojazlivé, zraniteľné jahňa: ja, ktoré potrebuje lásku, pomoc, uznanie i opateru.

Keď sa staráš len o leva, si preťažený a vyčerpaný. Keď si všímaš iba jahňa, ľahko sa staneš obeťou túžby po ľudskej pozornosti.
Umením duchovného života je plne uznať aj leva, aj jahňa. Vtedy konáš sebavedome, a pritom nepotláčaš vlastné potreby. Vtedy prosíš o lásku a pozornosť, a pritom nepopieraš svoju schopnosť byť vodcom.
Rozvíjať identitu Božieho dieťaťa rozhodne neznamená vzdať sa zodpovednosti. Podobne prihlásiť sa k svojmu dospelému ja vonkoncom neznamená, že sa postupne nemôžeš stať Božím dieťaťom. Vlastne opak je pravdou. Čím viac máš istoty, že si Božie dieťa, tým slobodnejšie budeš konať svoju službu vo svete ako zodpovedná ľudská bytosť. A čím viac sa budeš hlásiť k jedinečnému poslaniu, ktoré si dostal od Boha, tým budeš otvorenejší na naplnenie vlastných najhlbších potrieb.

Kráľovstvo pokoja, ktoré prišiel Ježiš ustanoviť, začína sa vtedy, keď lev a jahňa môžu slobodne a bez strachu ležať vedľa seba.
Henri J. M. Nouwen – Vnútorný hlas lásky