Živý kameň

Iste si už počul historku o pútnikovi, ktorý putoval pozdĺž rieky, až prišiel k trom kamenárom. Všetci otesávali veľké neforemné kamene do pravidelných kvádrov.
„Čo robíš?“ opýtal sa prvého.
„Musím otesávať kamene,“ namrzene odpovedal kamenár.
„Čo robíš ty?“ spýtal sa druhého.
„Zarábam si na chlieb,“ povedal druhý remeselník.
„A čo robíš ty?“ opýtal sa tretieho.
„Staviam most,“ odpovedal s hrdosťou ten posledný.
Traja ľudia vykonávajúci tú istú prácu, ale s úplne rozdielnym vnútorným prístupom.
Prvý z povinnosti, druhý pre zisk a tretí pre radosť.
V postojoch týchto troch mužov môžeme hľadať i svoj postoj k hodnotám života a viery.
Akákoľvek činnosť, ktorá vyplýva z povinnosti, nielenže človeka neteší, nebaví ho, ale tiež sa mu nedarí. Tak je to s povinnosťou modliť sa, chodiť do kostola, prijímať sviatosti.
Postoj druhého remeselníka bol účelový a ziskový. Takýto prístup k viere mávajú ľudia, pre ktorých je každá duchovná činnosť sebeckým postojom, bez ohľadu na dobro a úžitok pre tých druhých.
Radostný, zmysluplný a efektívny je postoj tretieho kamenára. Nielen v pracovnej činnosti, ale aj v živote viery. Radosť vychádza nielen z nadšenia pre spoluúčasť na diele, ale tiež z plnosti nasadenia.

Max Kašparů – z knihy: Vieromer