„Zapáľ ma...!“

Pri bohoslužbách na Hromnice je svieca zvlášť hlbokým symbolom.
„Mám úlohu zapáliť ťa,“ hovorí zápalka svieci.
„Len to nie,“ odpovedá úzkostlivo svieca, „ak budem horieť, moje dni sú spočítané, a nikto nebude viac obdivovať moju krásu.“
Zápalka dáva možnosť na rozmýšľanie: „To je jediné, čo môžem – zapáliť; ak nezapálim, premárnim svoju úlohu a premárnim aj svoje poslanie. A ty si svieca, a na to si, aby si dávala svetlo. Chceš, aby tvoj život bol naveky taký studený a meravý, a aby si svoju úlohu nesplnila?“
„Ale horieť, to bolí,“ vzdychá svieca. „A keď ma zapáliš, je moja sila preč.“
„Áno, to máš pravdu,“ odpovedá zápalka. „Ale nie je to tajomstvo nášho povolania: dávať svetlo?“ Ak aj sa budeš v ohni strácať, všetko premeníš na zohrievajúce svetlo a z toho budú mať radosť mnohí. Ak sa ale zabudneš, bude tma aj tam, kde ty stojíš.“
Svieca rozmýšľa..., potom plná očakávania hovorí:
„Zapáľ ma!“
Tajomstvo Hromníc nás pozýva, aby sme aj my pristúpili k Ježišovi a so svätou bázňou mu povedali: „Zapáľ ma...!“

Na minútu...s Viliamom Judákom – Adventné a vianočné zamyslenia (karmelitánske nakladateľstvo)