Napíšte všetko, čo ja chcem – a len to!

Knihy Svätého písma napísali muži, ktorých prenikol Boh, viedol ich a inšpiroval. To znamená, že im povedal: Napíšte všetko, čo ja chcem – a len to!
Tak ako umelec berie do ruky husle, tak Boh vzal do rúk týchto mužov. A ako umelec vylúdi na husliach všetky melódie, ktoré chce, aj Pán vyslovil skrze týchto mužov všetko, čo chcel, a dal im napísať všetko, čo chcel. Samozrejme medzi huslami umelca a biblickým autorom je rozdiel. Ak niekto hrá na husliach, zoberie nástroj a ťahá sláčikom po strunách; a to vidíme aj navonok. Avšak Boh koná vo vnútri človeka: vstúpi do ducha týchto autorov. Navonok je to nebadateľné, nič nevidíme, predsa však ich on vedie a inšpiruje.
Husle sú pasívne; sami od seba nemôžu reagovať. Biblický autor však, hoci tajomným spôsobom skrze neho koná Boh, nestráca svoju úplnú slobodu.
To, čo píše,je Božie slovo, bez toho, že by bola obmedzená jeho ľudská sloboda.
Predsa však sa husle a biblickí autori v niečom podobajú: Ak sa na husliach hrá, vzniká hudba; všetko svoje robia aj huslista aj husle. Podobne to je, keď Boh pohýna svätopisca: kniha, ktorá vznikne, má Božieho i ľudského autora.
A ešte niečo: Nie je celkom jedno ani to, akú kvalitu majú husle a či je hudobník umelcom alebo len taký, ktorému to na husliach až tak veľmi nejde a len tak fidliká. Takému fidlikantovi môžete dať do ruky aj stradivárky, veľa muziky z toho nebude. Dajte však ten istý umelcovi, a privedie vás do extázy. A naopak: aj veľký umelec, ak nemá k dispozícii vhodný nástroj, nemôže ukázať všetko, čoho je schopný.
Podobne je to aj s Bibliou. Sú v nej práve tak stopy Boha, ako aj ľudského autora, ktorý bol jeho nástrojom. Boh je vlastným autorom Svätého písma.
Sv. Pavol v liste Timotejovi hovorí: Ty si študoval, poznáš písma. Ale musíš ešte viac študovať, znova a znova ich čítať, lebo Sväté písmo je Bohom inšpirované a „užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti.“ (2 Tim 3, 16).

Albino Luciani - Verím
myšlienky k vyznaniu viery Cirkvi