Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že modlitba by mala začínať stíšením sa a uvedomením si Božej prítomnosti, a to bez prežehnania. A prežehnať sa pred nejakou činnosťou, učením alebo jedlom? Na to som už vôbec nemyslel.
V tomto semestri však nahliadame na dogmatike v škole na Boha, skúmajúc Jeho trojičnú podstatu. Už sme na konci semestra a okrem veľkého bohatstva reflexií si odnášam do života akýsi pokrok v mojej spiritualite v podobe akceptácie významu prežehnania. Isté základné myšlienky, aký význam má pre nás, kresťanov, prežehnanie a viera v Najsvätejšiu Trojicu, Vám zhŕňam, drahí čitatelia, v tomto, na konkrétny duchovný život orientovanom blogovom článku.
1. Kresťan a viera v Najsvätejšiu Trojicu
Čo pre nás vlastne viera v Najsvätejšiu Trojicu znamená? Oddávna kresťania potrebovali sformulovať toto nevýslovné tajomstvo aspoň nedokonalo a pomocou analógie. Stálo ich to veľa síl, veľa úvah, veľa skúmaní Božieho zjavenia. A aj veľa hádok a nešvárov. Cirkevní otcovia sa pýtali, ako môže byť Boh jeden a ten istý, a pritom by v Ňom bolo aj Otca, aj Syna, aj Svätého Ducha. Uzavrúc toto menšie historické teologické okienko, možno dodať, že kresťania museli pokresťančiť tradičný grécky filozofický pojem osoby a rozpoznať v rámci Božieho zjavenia jeho iný koncept, ktorý by bol väčšmi proexistenciou pre iného, a pritom by tento koncept osoby umožňoval zdieľať tú istú podstatu s inou osobou.
Toľko teológie.
Vedeli ste, že jeden z kľúčových vier, ktoré musí náboženské spoločenstvo prijať, aby mohlo byť Svetovou radou cirkví uznané za kresťanské, je viera v jediného Boha v troch Osobách? Téza o Trojici je vskutku jadrná a zásadná.
Aký má ale vplyv na naše kresťanské životy a pre rozvoj nášho vzťahu s Bohom?
Kedykoľvek vyjadríme svoju vieru v Trojicu, vždy sa prihlásime k jednému z najúžasnejších tajomstiev našej viery, ktoré sme dostali ako milostivý dar od samého Boha v Jeho Božom zjavení. Je prirodzené, že v našej viere je mnoho vycentrovaného na Pána Ježiša – veď po jeho prímení „Kristus“ sa voláme. Ale vyjadrením svojej viery v tajomstvo vnútorného bohatého života Boha pokračujeme v línii, ktorú započal náš Pán, keď ohlasoval priblíženie kráľovstva svojho Otca a keď vôbec prichádzal na svet k nám v mene svojho Otca. Keď vyhlásil, že hovorí len to, čo počuje od Otca, keď sa necháva počuť, že On a Otec je jedno, a keď napokon plní Otcovu vôľu až na brehy úplnej poslušnosti – poslušnosti až na smrť na kríži. A skutočnosť, že Pán Ježiš prišiel od Otca a že je Jeho Synom, to je opäť závažná vec, ktorá uvádza kresťana do tajomného vzťahu Syna a Otca v Najsvätejšej Trojici.
Pre nás je teda viera v Trojicu niečo zásadné a istým spôsobom aj konštituujúce. Naša spiritualita sa necháva inšpirovať božskými Osobami, ktoré proexistenčne prekypujú láskou smerom k sebe navzájom a nepochybne aj navonok smerom do stvorenia. My sme tiež každý a každá osobou a takisto sme proexistenciou – taktiež nachádzame plné uplatnenie v službe druhým osobám. Strhujúce tajomstvo vnútorného láskyplného spoločenstva božských Osôb jednej a tej istej Božej podstaty, hoci ho nevieme temer vôbec reálne pochopiť, je nám sprítomnením významu hlbokej vzájomnosti nás, ľudí. A napĺňa náš duchovný život o rozmer bázne a pokory pred nepochopiteľným a veľkolepým Bohom.
2. Prežehnanie ako základná kresťanská modlitba
A práve prežehnaním sa, dôkladným a svedomitým, najlepšie zvýrazníme túto svoju vieru. Prežehnanie je takto základnou kresťanskou modlitbou. Či už ním začíname inú modlitbu, alebo si iba sprítomňujeme dôveru v Boha pri nadchádzajúcej činnosti, je prežehnanie už modlitbou. Akoby sme vraveli: „Vstávam v mene Najsvätejšej Trojice,“ alebo „Idem do práce do dopravnej premávky v mene Najsvätejšej Trojice,“ alebo „Idem jesť v mene Najsvätejšej Trojice a nech je požehnané toto jedlo Otcom, Synom a Duchom Svätým, jediným a skutočným, pravým Bohom.“ Samozrejme, to sú len príklady, ale toto všetko sa dá vyjadriť jednoduchým prežehnaním sa, aké poznáme z modlitebných knižiek.
Čo znamená „jesť v mene Najsvätejšej Trojice“ alebo „vstávať v Jej Mene“? Značí to, že v mene Otca i Syna i Ducha Svätého my, kresťania, sa vo svojej dôvere odovzdávame Bohu a našu nadchádzajúcu činnosť Mu takpovediac venujeme, aby nám ju požehnal a pri nej nás aj sprevádzal. Veľmi mnoho to má spoločné s modlitbou „Všetko pre Teba, Najsvätejšie Srdce Ježišovo,“ hoci tuná ide o kristocentrickú modlitbu a nadobúda špecifickejší kolorit a ráz.
Takýmto prežehnaním vytvárame vo svojom živote akúsi atmosféru celodennej modlitby. Lebo vieme, že modlíme sa aj prácou a činnosťami, aj odpočinkom a relaxom, ak pamätáme pri tom na Pána. A práve tým, že sa pred danou činnosťou prežehnáme, hoci i bez zjavného vonkajšieho gesta rukou, naše srdce zaujme pokorný postoj. A vtedy sa celá situácia začne vidieť cez prizmu Božiu. Náklonnosť k hriechu sa umenší a človek je hneď povzbudený vo svojej dôvere, že ho Pán bude pri jeho aktivite sprevádzať a požehnávať.
Prežehnanie má ešte jeden efekt. Tým, že vkráčame do svojej dennej činnosti v mene Najsvätejšej Trojice, každú takúto činnosť, pred ktorou sa prežehnáme (aspoň v duchu), máme sklon Bohu zasvätiť. Akoby sme vraveli: „Idem sa učiť na písomku v mene Najsvätejšej Trojice, venujem Ti, Bože, túto svoju prípravu na ňu, pomáhaj mi, prosím, v nej a zároveň Ti ju obetujem ako znak toho, že sa Ti chcem pokúšať byť odovzdaný/á vo všetkom.“ A tak sa naše prežehnanie stáva ponúknutím obety danej konkrétnej aktivity Bohu. To má pre náš duchovný život a spiritualitu veľký význam. Lebo obeta je jeden z veľkých krokov k Bohu, ktorým Mu vieme povedať na Jeho pozvanie do spoločenstva s Ním svoje „áno“. A predsa o toto naše „áno“ v pozemskom živote ide.
3. Predsavzatie na záver
Dávam si i ja a verím, že aj mnohí z Vás, drahí bratia a sestry v Pánovi, predsavzatie čoraz častejšie a opakovane pri každej začínajúcej činnosti v našich dňoch sa prežehnať. Keď nie zjavným gestom ruky, tak aspoň v duchu. Akési pozastavenie na pár sekúnd, v ktorom jednoduchým gestom či zaujatím postoja nášho srdca vyjadríme Bohu, že nadchádzajúcu aktivitu venujeme Jemu ako obetu a ako výraz našej dôvery v Jeho pomoc a sprevádzanie pri jej realizácii.
Ďakujem všetkým čitateľom, ktorí sa dostali až sem na koniec článku a prajem Vám všetkým veľa požehnania. :)
- Špiritualita [2]
- Teológia [3]