Križovatky života

Dopravná obsluha, ktorá usmerňuje cestnú premávku na križovatke,
musí stáť na mieste, z ktorého môže bezpečne sledovať premávku na všetkých prístupových komunikáciách vedúcich do križovatky.

Voľne z vyhlášky o pravidlách cestnej premávky

Predstavme si dopravného policajta, ktorý chce riadiť premávku na križovatke a namiesto toho, aby sa postavil do jej stredu, zastane si mimo nej, do prostriedku jednej z bočných ulíc. Inými slovami stojí za rohom. Má síce prehľad, ale iba
o premávke vozidiel na tej ulici, kde práve stojí. Čo sa deje s vozidlami na ulici
v kolmom smere, to si môže len domýšľať. Keď sa postaví tak, aby bol informovaný o pohybe za druhým rohom, stráca zase prehľad o dianí na predchádzajúcom mieste.
Podobných chýb,ako onen policajt, sa na križovatkách života dopúšťame aj my sami. V živote totiž nemožno vidieť nič dobre a spoľahlivo, ak sa na to pozeráme len z jednej strany. Jednostranné pohľady sú totiž mätúce.
Ľudský život je zložitý, často zložitejší než najrušnejšia križovatka. Aby nedochádzalo k zrážkam, ktoré môžu účastníkov premávky zraniť alebo dokonca usmrtiť, treba zaujať taký postoj, z ktorého čo najlepšie uvidíme do všetkých východzích smerov. V nijakom prípade by sme sa v takýchto okolnostiach nemali hrať na vtáky a riešiť zložité situácie na križovatkách života povznesením sa nad problémy alebo preletom od zodpovednosti do vlastného bezpečia.
Zložitosť premávky na životných križovatkách môže tiež zvádzať k pokusom o zjednodušenie pohľadu na jednotlivé situácie. Takéto zjednodušenie však nie je nič iné ako skreslenie vecí, teda zaujatie postoja „za rohom“. A odtiaľ sa neprehľadnosť životných križovatiek nevyrieši..

K radosti ľudskej duše prispeje, ak sa nám podarí nájsť nielen správny postoj na životných cestách, ale tiež správne miesto v celom živote.
Jeden z duchovných vodcov odporúča, aby sme zaujali pozíciu, v ktorej máme ucho priložené na srdce nebeského Otca a ruku položenú na pulze našej planéty.

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše