Pápež Ján Pavol I z pohľadu modlitby

Keď sa osobne rozprávam s Bohom alebo s pannou Máriou, radšej sa cítim ako dieťa, a nie ako dospelý. Mitra, červená čapička a prsteň zmiznú. Dospelého a aj biskupa pošlem na dovolenku aj s jeho vážnym a obozretným správaním, aby som sa celkom odovzdal spontánnej láskavosti, ktorú dieťa cíti v prítomnosti otca a mamy.
Aspoň pár chvíľ byť voči Bohu tým, čím skutočne som, s mojou úbohosťou, ale aj s tým lepším, čo je vo mne. Z hĺbky svojho bytia cítiť, ako sa vynára dieťa, ktorým som raz bol, ktoré sa chce smiať a zabávať, ktoré miluje Pána a často chce plakať, aby našlo milosrdenstvo – to mi veľmi pomáha modliť sa. Aj ruženec, táto jednoduchá a ľahká modlitba, mi pomáha byť dieťaťom; a ja sa za to nehanbím.

Albino Luciani: Otče náš