Bol raz jeden kráľ, ktorý mal štyri manželky.

Najviac miloval štvrtú ženu. Obliekal ju do drahých šiat, dostávala to najlepšie. Svoju tretiu ženu tiež veľmi ľúbil a vždy sa ňou chválil pred inými. Rád mal aj svoju druhú ženu. Jej sa mohol so všetkým zdôveriť, keď mal problémy, ona bola jeho oporou v ťažkých chvíľach. Prvá kráľova žena bola verná partnerka. Kráľ ju však nemal veľmi rád, hoci ona mu prejavovala vrúcnu a oddanú lásku.
  Jedného dňa kráľ smrteľne ochorel. Keďže na druhej strane nechcel byť sám, rozhodol sa, že so sebou zoberie aj svoje ženy. Zavolal svoju štvrtú ženu a povedal jej: "Teba som miloval najviac zo všetkých. Obliekal som ťa do najkrajších šiat. Teraz odchádzam. Chceš ísť so mnou?" Žena odvrkla: "Nikdy! Čo ti to zišlo na um?" Jej odpoveď sa ako ostrý nôž zaryla do kráľovho srdca. Ale ešte mal nádej. Pozval svoju tretiu ženu a povedal jej: "Miloval som ťa celý život. Teraz zomieram, chceš ísť so mnou?" Ale aj ona ho odbila: "Nechcem! Život je príliš krásny. Keď zomrieš znovu sa vydám." Kráľovo srdce sa zachvelo, ale všetko ešte nebolo stratené, veď mal aj druhú ženu, ktorá vždy bola pri ňom, keď potreboval pomoc a útechu. Povedal jej: "Keď som potreboval pomoc, zakaždým som sa obrátil na teba a ty si v ťažkých chvíľach vždy stála pri mne. Teraz umieram, pôjdeš aspoň ty so mnou?" No ani ona nevyplnila jeho želanie. "Ľutujem," povedala, "ale tentoraz ti nemôžem pomôcť. Jediné, čo pre teba môžem urobiť, je to, že ťa pochovám."
Kráľ zbledol od veľkej bolesti, ktorú v ňom vyvolalo sklamanie.No skôr ako vydýchol, začul hlas: "Ja ťa budem nasledovať všade, kamkoľvek pôjdeš."
Kráľ z posledných síl zdvihol hlavu a ledva spoznal svoju prvú ženu. Bola veľmi chudá, v roztrhaných handrách, pretože sa o ňu nestaral. Kráľ s ľútosťou a plačom povedal: "Mal som sa o teba viac starať a chrániť ťa, pretože ty jediná si mi dala šancu."
      Každý z nás má vo svojom živote štyri manželky.
Štvrtá žena je naše telo, ktoré nás opustí, keď zomrieme, hoci sme sa oň toľko starali a skrášľovali ho.
Tretia žena je všetko to, čo vlastníme, naše spoločenské postavenie a materiálne hodnoty. Keď zomrieme, všetko zostane iným.
Druhá žena je naša rodina a naši priatelia. Nech boli s nami akokoľvek dlho, môžu pre nás urobiť len to, že nás odprevadia do hrobu.
Prvá žena je naša duša, ktorá je často zanedbaná pre posadnutosť za bohatstvom, výhody a slávu tohto sveta. jedine duša nám bude robiť spoločnosť, kamkoľvek pôjdeme. Od našej starostlivosti o ňu závisí, či to bude odchod do radosti, či do večného zatratenia.

 Peter Cibira  

Zdroj:www.sered.fara.sk