Čo sa mi spontánne vybaví, keď sa povie duchovný život?

Pred časom som sa spýtal v jednom spoločenstve, čo sa im spontánne vybaví, keď sa povie duchovný život.
Odpovedali jeden cez druhého: „no predsa život s Bohom....modlitba, čítanie Písma...sviatosti.“ trochu som ich potom zaskočil radom otázok: „A to, že zajtra ráno ideš do práce, to už nie je duchovný život?
Ak je tvoja žena cez deň doma a stará sa o deti, to nie je s duchovným životom nič spoločné? A keď spolu trávite čas v rodine a vzájomne si prejavujete lásku, to nie je život s Bohom? Alebo keď sme sa takto zišli mimo kostola a spoločne sa rozprávame o živote: to k duchovnému životu nepatrí?
Skutočne asi väčšina veriacich ľudí považuje za duchovný život len modlitbu, návštevu bohoslužieb alebo prijímanie sviatostí, niektorí ešte možno čítanie Písma alebo duchovné čítanie vôbec, prípadne ešte návštevu spoločenstva. Naozaj si však myslíme, že nášho Boha nezaujíma nič z toho, čo žijeme mimo kostola a čo prežívame mimo chvíľ stíšenia a modlitby?
Alebo že je to všetko pre Boha menej dôležitejšie ako naše modlitby, a preto sa máme pozemským záležitostiam venovať len v najnutnejšej miere a čo najrýchlejšie si nájsť čas na „duchovný život“?
Tušíme, že to nie je celkom tak.

Vojtěch Kodet : Marta a Mária trochu inak (karmelitánske nakladateľstvo)