Dojmológia

Lepšie je dobre niečo urobiť, ako o tom iba dobre rozprávať.
Benjamín Franklin

Aby sme sa nemuseli veľmi namáhať, keď robíme zmysluplné a užitočné veci, vymysleli sme si postupy, ktoré nám ušetria mnoho práce. To nám však nestačí. Aby sme niektoré činnosti nemuseli robiť vôbec, vymysleli sme si miesto nich dojmy. Po istom čase sme sami zistili, že v mnohých prípadoch sa dá skutočnosť úspešne nahradiť dojmom. Takto sa učíme postupne stavať potemkinovské dediny a už čoskoro sa z nás tanú majstri v dojmológii.
Môžeme s tým už začať ako deti v základnej škole. Doma si položíme na stôl otvorenú učebnicu a pred rodičmi sa tvárime – robíme dojem, že sa po celý čas
z nej učíme. Keď sa však nikto nepozerá, vytiahneme zo skrýše v stole obľúbený, rodičmi ostro sledovaný časopis. V priebehu stredoškolských štúdii potom tento trik vypracujeme k úplnej dokonalosti. Pokračovať môžeme aj na vojne. Pri tzv. Službe „na rajónoch“, keď sa má dlážka poriadne vydrhnúť, iba polejeme zem vodou a vojenské heslo „čo je mokré, to je čisté“ drinu dobre zamaskuje. Vstupom do zamestnania sa nám potom na rozvoj tohto „talentu“ otvára netušené pole.
Dojmológia dobre funguje aj v duchovnom živote. Snažím sa robiť dojem
sám na seba, na ľudí okolo mňa a neposlednom rade aj na Boha. Celý rok žijem ako pohan, do kostola chodím podľa počasia, k sviatostiam nepristupujem vôbec, ale po popolec si prídem zakaždým. Domnievam sa pritom, že som dobrý katolík, a ľudia z kostola musia tiež určite nadobudnúť tento dojem.
Kde zlyháva dojem, poslúži jeho sestra – umelá náhrada.
Keďže už nie som schopný sláviť pravý zmysel Vianoc, slávim Vianoce umelé: pod umelým stromčekom s umelými sviečkami si pustím umelé koledy. Prečo sa znova a znova namáhať objavovať nejakú pravú radosť Vianoc, keď sa v každom obchode ponúka, navyše za prijateľnú cenu, radosť náhradná. Vrcholom dojmológie je potom stav, keď si v takom umelom svete dokážeme vsugerovať onen neopakovateľný dojem, že sme šťastní a svetoví.
K radosti ľudskej duše prispeje odmietnutie dojmov a poctivosť v slovách a skutkoch. Ježiš poznal náš sklon zamieňať skutky za dojmy. A preto varoval, aby sme nehovorili „Pane, Pane“, ale skôr plnili vôľu nebeského Otca.

Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše