Pokora a odovzdanosť

„Uvideli dieťa s jeho matkou Máriou, padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje pokladnice a dávali mu dary...“ (Mt 2,11).
Traja králi najskôr čakali niečo celkom iné, presnejšie niekoho iného. Našli však bezbranné malé dieťa, narodené v maštali, a napriek tomu mu dávajú kráľovské dary. Museli to byť pokorní ľudia, slobodní od svojich predstáv, ako by mal Boh konať, ako by mal vyzerať, čo by mal hovoriť.
Pokora a oddanosť sú nevyhnutné postoje srdca, ak sa chceme priblížiť k Bohu. Áno, Boh sa nám môže predstaviť spôsobom, aký sme nečakali, jednať s nami tak, ako sme si nepredstavovali, hovoriť nám slová, ktoré nás prekvapujú.
Ale on je Kráľ. Akonáhle ho spoznám, skloním sa pred ním, a dám mu všetko, čo mám – vrátane svojich predstáv o ňom alebo o svojom živote. Podľa postoja pokory a oddanosti sa dá rozlíšiť, či som sa s ním skutočne stretol ako so svojím Bohom a Pánom. Áno, možno sme ho čakali celkom inde a inak. Ale pokiaľ sa s ním stretneme ako so živým Pánom, začneme odkladať aj svoje falošné predstavy o Bohu a s radosťou mu odovzdáme kormidlo svojho života.
A vrátili sa inou cestou... – po stretnutí so živým Bohom sa rovnakou cestou nedá ísť.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)