K spomienke na Jána XXIII

Ján XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli, bol zvolený za 261. pápeža 28. októbra 1958 po Piovi XII. Pápež Ján Pavol II. ho blahorečil 3. septembra 2000.
Vyznačoval sa srdečnosťou, humorom, bohatou pastoračnou činnosťou a priam detskou zbožnosťou.

Mons. Loris Capovilla, ktorý bol jeho osobným sekretárom, si na neho spomína takto: „Jeho rozhovor s Bohom bol niečím bezprostredným, spontánnym, pokojným. Ako dieťa, ktoré sa obracia na mamu. Jeho viera bol prostá ako viera maličkých a chudobných. Mal možnosť to potvrdiť aj v nádhernom liste svojim rodičom. Bol ešte apoštolským legátom v Bulharsku a na Štedrý deň myslel s nostalgiou na svoj dvorec na dedine. Vidí všetkých svojich pokope v chudobe, so skromným jedlom a cíti takú nostalgiu, že zrazu hovorí: ,Vianoce sú sviatkom rodín, zvlášť tých, ktoré majú veľa detí, ako má tá naša. Je to práve láska detí, kvôli ktorej musíme byť dobrí a žiť vo veľkom pokoji.‘

Mons. Capovilla si rovnako spomína aj na prvé chvíle po zvolení Roncalliho za pápeža.
S tým súvisí aj ďalšia udalosť, o ktorej mu Ján XXIII. rozprával neskôr: „,Otočil som sa, aby som opäť vyšiel na balkón v Aule požehnaní. Nasledoval som kríž, ktorého predná časť bola obrátená smerom ku mne, a zdalo sa mi, že mi Ježiš hovorí: Angelino! Zmenil si si meno, aj oblečenie, ale pamätaj si, že ak nezostaneš tichý a pokorný srdcom ako som ja, neuvidíš nič zo života Cirkvi a ani zo života sveta. Ostaneš slepým!‘ Tichý a pokorný srdcom: taký bol aj prvý prejav pápeža.“

Zdroj: www.tkkbs.sk