K sviatku Povýšenia sv. Kríža

Ježiš nebol spokojný s hriechom, ktorí ľudia konali. Niektorí by možno povedali: chýbala mu tolerancia. Ľudia si predsa môžu robiť čo chcú. Je jasné, že človek musí byť tolerantný. Aj keď láska k človeku by nás nemala nechať nečinnými, keď niekoho vidíme, ako ho jeho životný štýl vedie k jasnej sebadeštrukcii, ak nám dá najavo, že sa nemáme čo do neho starať, že je to jeho vec, máme ho nechať na pokoji. Ale ak ide o zlo, ktoré zasahuje aj do životov iných ľudí, vtedy musí hovoriť, aj keď ho to bude čosi stáť. To bolo presne to, čo priviedlo Ježiša na ten jeho definitívny kríž. Ježiš hovoril proti sociálnemu hriechu v svojom prostredí. Hovoril proti vydieračom, vykorisťovateľom chudobných, vyjedačom sirôt a vdov. Hovoril proti zbíjaniu na daniach. Hovoril o nespravodlivosti v ľudských vzťahoch. Hovoril o pokrytectve, ktoré nebolo ničím iným iba hrou so slabšími. Hovoril proti korupcii, úplatkárstvu, zanedbávaniu slabých, detí a bezmocných. Spomeň si na akýkoľvek hriech, Ježiš proti nemu bojoval. Bojoval nie násilne, nie agresívne, ale pomaly, vytrvalo, dennodenne.

I my máme, ak máme byť Ježišovými nasledovníkmi, bojovať podobne: pomaly, nenásilne, ale predsa výrečne a účinne dennodenne proti hriechu okolo nás. Nemlčať, keď treba hovoriť. Toto nám pochopiteľne prinesie kríž. Kto sa do ničoho nemieša, kto žije ako chameleón, kto nemá svoj jasný názor, kto len študuje každé prostredie, v ktorom sa nachádza, aby sa potom mohol v ňom diplomaticky prispôsobiť... ten nebude nikdy za svoje postoje a názory trpieť. Lenže nebude nikomu ani oporou a aj jeho zásluhou sa bude vo svete šíriť nie dobro, ale zlo. A aj on bude zaň niesť zodpovednosť.

Je tu však aj ďalší zmysel kríža, ktorý Ježiš nemusel niesť za seba, ale nesie ho spolu s nami: to je boj proti hriechu v sebe. Každý z nás v sebe cíti, že je v ňom niečo, čo ho ťahá kamsi, čo pre neho nie je dobré. Sú ľudia, ktorí nevzdorujú. Hovoria si: Ja chcem žiť! Dosť už bolo zapierania! Dosť už bolo disciplíny! To je o ničom! Lenže takýto život sa nakoniec premení na smrť. Presne tak, ako to hovorí Ježiš: Kto si chce zachrániť svoj život, stratí ho. Nie je to preto, že by to bol Boh tak vymyslel. Je to jednoducho rafinovanosť hriechu. Spomeňte si na mnohé veci, ktorých sme sa my alebo iní stali postupne otrokmi, o ktorých sme si my alebo oni mysleli, že sú životom: alkohol, jedlo, droga, či rozličné sexuálne chúťky.

Pri tomto druhu kríža nás Ježiš teda povzbudzuje vlastne k disciplíne. Disciplína spôsobuje bolesť. Disciplína, to je kríž. No bez disciplíny je človek stratený.

p. M. Bubák k sviatku Povýšenia sv. Kríža

Zdroj – sk.radiovaticana.va