Prečo niektorí ľudia netúžia po Božom odpustení?

[2]
Mnohé náboženstvá sa snažia uspokojiť ľudskú túžbu po pokoji a naplnení srdca, ako i po zmierení v akomkoľvek zmysle. Človek má často pocit, že v tomto disharmonickom svete potrebuje upokojenie, relax a stíšenie. Získať chvíľku len tak sám pre seba a pre rozmýšľanie nad otázkami, ku ktorým ho vedie vlastná úprimnosť k sebe samému a k svojej existencii. A tak mnohí napĺňajú tieto svoje vždy aktuálne existenciálne potreby sýtením sa rôznymi filozofickými odpoveďami, pre ktoré následne hľadajú povrchnejšie či hlbšie zdôvodnenie.

Vidíme ľudí zaplniť si srdce ezoterikou a jej náukami, ďalší sa venujú Východu, pretože túžia získať pokoj predovšetkým sami v sebe. Iní na zmierenie a pokoj v duši nemyslia a prázdnotu zaháňajú dočasnými idolmi, trebárs materiálnymi statkami.

Duchovná túžba po zmierení vyviera v srdci človeka celkom prirodzene – nie je to len potreba stíšenia uprostred unáhlenej civilizácie. Sprevádza človeka odnepamäti. A ľudia riešili v rôznych kútoch sveta túto túžbu rozmanitým spôsobom.

Vždy, keď sa dívam na hladné duše, ako vyvolávajú na ezoterické linky, aby sa akýchsi veštíc dopátrali duchovnej a inej rady, alebo vidím ľudí, ktorí hľadajú zmierenie v sebe samom, vo svojom vlastnom egu, tak sa vždy čudujem, kam Európa dospela, keď jej vlastní ľudia prehliadajú poklad zmierenia, aké im ponúka len a len samotný Boh. K akému nedospejú vlastným meditovaním a stíšením sa. K akému nedospejú pátraním po budúcnosti a študovaním ezoterických a numerologických javov. K akému nedospejú, pretože len akt rozhodnutia sa uveriť, že samotný Boh ponúka každému človeku oslobodenie od poviazaností pominuteľnými vecami a chce darovať to, čo je trvalé a večné, to, čo je navždy a zároveň úplné a úplne nasycujúce, pretože len tento akt rozhodnutia sa uveriť môže ukázať človeku cestu k skutočnému zmiereniu. Zmiereniu, ktoré človeka zapáli a vnesie doňho radosť, dôveru, pokoj a odpustenie. A určite tiež prekonanie a víťazstvo nad fyzickou smrťou, ktorá už ďalej nebude prinášať strach či neistotu.

Zmierenie, ktoré ponúka Ježiš ako naša Cesta k životu

Prečo však toľko ľudí odmieta Božie odpustenie? Prečo oň nemajú záujem? Sú oklamaní, že Boh je zlý, alebo že nie je dostatočne dobrý, alebo že možno ani neexistuje. Myslím, že najčastejším dôvodom, prečo ľudia odmietajú zmierenie s Bohom, ktoré by im prinieslo radosť, naplnenie a pokoj, je, že jednak sa necítia usvedčení z hriechu, takže ani netušia, že by o nejaké odpustenie mali mať záujem, a jednak ani nevedia, že im Boh odpustenie zagarantoval a ťažko vybojoval na kríži svojím utrpením. Nemôžu odpustenie teda akceptovať, lebo jednoducho o ňom nevedia, ba sa necítia vinní z nejakého hriechu, ktorý by bolo treba odpustiť.

Ich svedomie však pracuje, aj keď im ho skazený svet umlčal. Hoci sú necitliví na hriech a nevnímajú ho ako problém, ich svedomie im podvedome vtláča do vlastnej identity pocit nenaplnenosti, pocit túžby po odpovediach a najmä pocit intenzívnej túžby po pokoji a zmierení. Často si toto zmierenie interpretujú ako zmierenie s prírodou, alebo zmierenie so svojimi drahými, či zmierenie so sebou samým a so svojimi chybami, alebo možno so svojím osudom. Nevedia sa s tým vyrovnať a náročné filozofovanie radšej utlmujú prácou, športom, zábavou alebo niečím iným, čím si napĺňajú svoj všedný čas. Uvedomujú si, že v čase nebadanej nudy začínajú „príliš“ myslieť. Prichádza nudné ticho a vtedy konečne na scénu prichádza ich svedomie, ktoré nečakanie udrie. Usvedčuje ich z viny, prázdnoty, nezmyselnosti.

Riešením však nie je donekonečna, kým bude smrťou neskoro, odkladať otázku zmierenia a zaháňať teda svoje svedomie nejakými polovičatými činnosťami. Zdravým riešením je prijať a akceptovať pravdu o ponuke Božieho odpustenia, ktoré človeku Boh dáva, ak oň máme a prejavíme záujem. Netreba nič horibilné, len rozhodnúť sa veriť, že Boh sa prejavil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi a ten za mňa, za Teba, za mnohých bol podrobený mučeniu a ťažkej smrti, len aby sme my mohli žiť, večne žiť. Aby bola naplnená kvôli našim hriechom Božia spravodlivosť a nám sa tak nádherne mohla sprístupniť cesta k Božiemu odpusteniu, milosti a zmiereniu.

[3]
Netreba pátrať po horoskopoch, vešticiach, šarlatánoch. Netreba spirituálne cestovať kdesi na Východ do Číny a Indie. Stačí si pozrieť a prijať základný fakt svojho vykúpenia, zaplatenia ceny za svoje previnenia, ktoré sú pre Ježišove zásluhy na kríži v očiach Boha zmazané. Ak teda prejavíme o to záujem a budeme ich chcieť v sebe zničiť, aby ich On mohol taktiež kvôli Ježišovi zlikvidovať zotretím našej viny.

A tak, drahí čitatelia, nepridávajme sa k davom, ktoré hľadajú duchovnú útechu v nejakých zjednodušujúcich alebo naopak príliš komplikujúcich filozofických a zvláštnych odpovediach. Pozrime sa na poklad viery, ktorý máme aj tu doma, na poklad, ktorý prináša pokoj a zmierenie nielen so sebou samým alebo s čímkoľvek iným, ale hlavne zmierenie so samotným Bohom Stvoriteľom. S Bohom, pre ktorého sme tu na svete a ktorý nám cez zmierenie a odpustenie prináša záruku plnosti večného života s účasťou na samotnej Jeho božskej prirodzenosti.

Želám Vám na tejto ceste veľa viery a túžby po pravom odpustení a zmierení s Bohom.
[4]