[2]
1. Prečo je kresťanstvo pre západného človeka nepopulárne?
Prečo jestvuje niečo, a nie je skôr nič?
Kresťanská odpoveď na túto typickú filozofickú otázku je veľmi často v našich moderných či postmoderných časoch vlastne odsúvaná, keďže západná civilizácia sa čoraz viac túži otvárať pluralizmu a individualizmu.
Kresťanský ideologický rámec so svojou paletou hodnôt a myšlienok je pre západnú spoločnosť jednoducho nepopulárny.
Západný človek nadobúda nové hodnoty – chce prežívať vlastnú jedinečnosť a neopakovateľnosť, chce vyťažiť čo najviac zo svojej individuálnej slobody, chce oplývať všestranným úspechom, získajúc prijatie druhými, takisto získajúc vzdelanie, praktickú múdrosť a skúsenosti, dosiahnuc množstvo predovšetkým materiálnych výhod a dobier. Nový človek je dobrodružný a chápe život ako výzvu, ba ako príležitosť. A k takýmto smerodajným hodnotám nového človeka je, zdá sa, nutný vzájomný rešpekt a tolerovanie prejavov a osobitostí jednotlivcov. Projekt moderného a postmoderného Západu si tak otvára priestor pre stavbu postavenú na konkurencii myšlienok a na pluralizme individuálnych príspevkov do miestneho i celostného rámca západnej kultúry.
Kresťanstvo je akoby pre takéhoto západného človeka krokom späť. Cíti, že kresťanské odpovede a hodnoty sú sprítomnením typu európskeho človeka, ktorý žil pod skostnatelým spoločenským systémom starých monarchií. A najokatejšie je preňho nestráviteľnou idea, že kresťanstvo sa organizuje pod taktovkou najmä historických cirkví, ktoré si nárokujú posudzovať morálne dobro ľudí a spoločnosti, čo sa skúsenému európskemu človeku vie neraz ukázať ako pokrytecké. Nový človek totiž nemá rád poučenia – svoju slobodu vidí skôr v horizonte voľnosti, ktorá svoje sebaurčenie má nachádzať len a iba v samotnom jednotlivcovi, z vlastnej vôle konštituovanom za pána svojho života.
Západný človek vidí v kresťanstve ohrozenie svojich nových hodnôt. Kresťanstvo sa profiluje ako fenomén, ktorý má prezentovať svetu exkluzívnu pravdu, chápajúc ju ako nemennú a absolútnu. Západný človek má sklon k agnosticizmu a nedôvere v poznanie absolútnej pravdy. Kresťanstvo propaguje nutnosť záchrany a spásy na základe viery v ľudské zlyhanie voči absolútnemu Božiemu mravnému zákonu. Západný človek nemá pocit, že by mal byť od niečoho zachraňovaný, pričom morálku vníma skôr cez prizmu filozofickej etiky, ktorá vo svojej mnohosti a rozmanitosti uchvacuje vieru vo svoju absolútnosť kdesi ďaleko preč. Západným človekom otriasa hlboký pocit relatívnosti mnohých hodnôt. Kresťanstvo však ponúka stále hodnoty, ktoré by neboli pre súčasného človeka dostatočným dobrodružstvom a výzvou – nie sú výsledkom jeho životných úvah, ale sú mu bez námahy ponúkané akosi zadarmo.
Človek si často necení ich kvality, keď sú odovzdávané zadarmo. Je teda celý nesvoj, ak by mal žiť vo svete, v ktorom jasne a zreteľne nejaký kresťanský myšlienkový rámec poskytuje pravdu zadarmo. Veď pravda je predsa taký tvrdý oriešok! Stojí námahy a úsilia toľkých múdrych hláv! Ako to, že by veci boli pre nasledovníkov nejakého Ježiša také jasné? Rozsudok o nepravdepodobnosti takejto situácie v duchu zbežnej logiky je výsledkom tradičnej úvahy dnešného západného človeka.
2. Prečo je kresťanstvo aj pre západného človeka dôležité?
Kresťanstvo nemusí byť nevyhnutne naviazané na nejaké cirkevné organizácie, hoci pre osobný duchovný rast v Duchu Svätom je účasť na zhromaždeniach spoluveriacich významná a nezanedbateľná. Kresťanstvo poňaté vo svojom jadre – vo svojom čistom biblickom učení propagujúcom Božie riešenie našej hriešnosti prostredníctvom záchrany v Ježišovi Kristovi, Jeho Synovi, je skalou, o ktorú sa môže oprieť aj človek zneistený západným axiologickým relativizmom. Tak ako je viera v Ježiša ako Krista (Mesiáša) skalou, o ktorú sa opiera každá Bohu a Jeho slovu verná cirkev, ako i Cirkev vo všeobecnosti, tak sa západný človek môže oprieť o Ježiša a o akceptáciu Jeho spásy zadarmo prostredníctvom živej, lásku-prinášajúcej viery tak, aby nadobudol základný pocit harmónie vo svojom myslení. Postmoderna ukazuje tvár civilizácie, kde dochádza okrem iného aj k dekonštrukcii základných istôt a garancií, s ktorými potrebuje jednoducho človek celkom psychologicky vo svojom živote počítať. A Ježiš s kresťanským posolstvom o oslobodení človeka od hriechu i jeho dôsledkov sa stáva pokojom ľudskej duše a psychiky, ako i riešením akéhokoľvek pocitu ľudskej vlastnej nedostatočnosti.
Dnešná doba nie je ľahká. Prichádzajú také emocionálne a existenciálne zvraty, ekonomické turbulencie, sociálne disharmónie a duchovné prázdnoty, že situácia môže pôsobiť len a len nespravodlivo. Riešením totiž zostáva iba konzumný spôsob života, kedy sa človek upne na materiálne hodnoty, aby zminimalizoval bolesť a utrpenie, ktoré tento svet nevyhnutne prináša. Avšak mnohí chudobní, hendikepovaní a menej vo svojich schopnostiach obdarovaní, ktorých produkuje neraz ako priame účinky tento postmoderný hospodársky, spoločenský a morálny kurz, majú akoby smolu. Svet zostáva tvrdý a až príliš veľa ľudí naráža na hranice svojich síl. I v tejto situácii prichádza Ježiš s kresťanstvom a so svojím posolstvom o význame Jeho obety pre našu spásu. A vtedy na scénu prichádzajú účinné riešenia. Človek akceptuje spásu, prijme milosť cez vieru, že mu ju Boh dáva zadarmo ako dar na základe Ježišových zásluh a obety. Dochádza k oddeleniu od tohto sveta – zachránený a spasený človek rozpoznáva svoj pravý domov v Božom kráľovstve v nebi. Už nepatrí tomuto biednemu svetu, nepodlieha jeho úpadku alebo akýmkoľvek zlám či nespravodlivostiam. Zlé začína oplácať dobrým a vinníkom sa usiluje odpustiť. Prichádza k vyrovnaniu sa so svojou situáciou a započína sa podstatná orientácia na budúcnosť večného života v Bohu. Takýto človek skrze Ježiša Krista víťazí nad svetom a dúfa v toho Krista, ktorý o Sebe v Biblii hovorí, že svet premohol.
A tak sa stáva kresťanstvo naďalej aktuálnym aj pre dnešný Západ, ba pre ľudstvo ako také. Ale zďaleka nie je kresťanstvo len akýmsi riešením ľudskej nedostatočnosti, ktorú musí sociálno-evolučne naša spoločnosť časom odstrániť. Kresťanstvo nás totiž informuje, že ľudia sú vo svojej prirodzenosti zlí – t.j. hriech je niečo, k čomu majú prirodzený sklon a nie vždy rovnako ľahko sa im ovláda. Preto je dôvod domnievať sa, že vždy bude až do návratu Ježiša Krista na svet vládnuť svetu dominancia hriechu a nespravodlivosti. Pýchy a vzbury voči Bohu, ktorou ľudstvo „infikoval“ ten, ktorý vládne tomuto svetu v súčasnosti – knieža a majster lži, ktorý tu zostáva iba do času, kým si nepríde čoskoro nárokovať práva na ľudstvo Ježiš, Boží Syn, čo nám zatiaľ dáva ako-tak čas na prijatie Jeho evanjeliovej zvesti o záchrane. A preto bude Božie riešenie našej hriešnosti a Ježiš Kristus so svojím kresťanstvom naďalej aktuálnymi fenoménmi pre každého jedného človeka, ktorý bude vedieť kedy rozlišovať medzi dobrom a zlom.
Kresťanstvo je riešením pre celého človeka vo všetkých jeho základných rozmeroch. Jadro jeho ideologického konceptuálneho rámca vôbec nestojí na ľudských náukach a dodatočných upresneniach, ale na mužovi, Božom Synovi, na Ježišovi z Nazareta. Tom Ježišovi, ktorého kresťanstvo rozpoznáva ako Krista, teda Mesiáša a Záchrancu. Kto sa obracia chrbtom biblickému posolstvu Jeho evanjelia, hovorí zápornú odpoveď samotnému tomuto Ježišovi a Jeho ponuke. Vyzerá to ako určitá forma vyhrážania, ale len potiaľ, pokiaľ nepochopíme, že prijatie Ježiša za svojho Záchrancu a Spasiteľa je vlastne oslobodením. Je to sloboda od poviazaností naším osudom, od našich hriešnych tendencií a všetkých ich dôsledkov pre náš osobný večný život s Bohom Stvoriteľom.
3. Záver
Hoci je teda z určitých dôvodov, pochopiteľných v rovine celospoločenských zmien, kresťanstvo pre dnešného človeka postmodernej doby výrazne nepopulárne, stále zostáva nádejou aj pre súčasnosť. Kresťanstvo vo svojom jadre je aj naďalej hlavne zvesť o spáse a o Ježišovi Kristovi samotnom. Vypovedá nie o tom, čo musíme my urobiť, aby sme boli zachránení a spasení i vysporiadali sa svojou dnešnou situáciou v tomto svete, ale hlavne čo Boh urobil pre nás, aby sme s Ním dosiahli zmierenie. To On pristúpil k nám ako prvý a vyjadril záujem o zmierenie. Nedajme sa klamať, drahí čitatelia, týmto svetom, ktorý sa voči Bohu podľa vedenia majstrom lži naďalej búri. Boh je milosrdný a prichádza k nám práve v Ježišovi. Hoci sme v srdci ľuďmi západnej civilizácie a máme preto špecifickú mentalitu sledujúcu súčasné spoločenské a morálne pohyby, umožnime Kristovi darovať nám svoje dielo, ktoré vykonal dobrovoľne za nás tam dávno na kríži. Viera, nádej a láska – tie tvoria vstupnú bránu na Cestu a tie sú sprítomnením tohto daru, ako i aplikácia tohto daru na náš osobný život.
[3]
- Aktuálne dianie [4]
- Spoločnosť [5]
- Teológia [6]