Reminiscencie na pastiersky list k referendu

Pred týždňom bol v katolíckych kostoloch čítaný pastiersky list biskupov Slovenska [2] k dnešnému referendu o ochrane rodiny. Som vďačný našim otcom biskupom za tento list, ktorý nielen podľa mojej mienky, ale aj z mnohých reakcií ľudí okolo mňa, bol naozaj dobrý a dotkol sa viacerých tém, ktoré sú skutočne dôležité.
Keďže v rozsahu pastierskeho listu nie je možné sa týmto témam venovať podrobne - sú na to iné fóra a možnosti, chcel by som týmto spôsobom i ja pridať svoju trošku o mlyna.

„V gender ideológii ide o nevedecké a ideologické tvrdenie, že dvojaká pohlavnosť – ženská a mužská – vlastne ani neexistuje.“

Zástancovia gender ideológie tvrdia, že muži a ženy sa od seba líšia len pohlavnými orgánmi. Naše sociálne role sú podľa ich tvrdení podmienené kultúrne, a keďže nás obmedzujú, je potrebné ich odstrániť.

Pastiersky list toto nazýva nevedeckým a ideologickým tvrdením, pretože mnohé seriózne vedecké výskumy a štúdie o rozdielnosti pohlaví potvrdzujú opak, napr. štúdia Dr. Camilla Schreinerovej z Univerzity v Oslo (direfenciácia záujmov a preferencií mladistvých rôznych pohlaví, výskum konaný v dvadstiatich krajinách), štúdie psychológa prof. Richarda Lippu z Kalifornie v spolupráci s BBC (celosvetová štúdia v oblasti biologického pôvodu prejavov rozdielnosti pohlaví [3]), nórskeho psychiatra prof. Trona Disetha (štúdia psychologická - rozdielnosť v správaní oboch pohlaví v rannom štádiu vývoja detí), vedúceho oddelenia detskej psychiatrie nórskeho Národného inštitútu, britského psychiatra prof. Simon Baron-Cohen z University of Cambridge (novorodenecká štúdia o rodových rozdieloch s hormonálnymi aspektami), profesorky Anne Campbell z Durhamskej univerzity (genetická a evolučná rozdielnosť pohlaví), atď.

Uvádzam odborníkov, ktorých vo svojom programe [4] oslovil nórsky humorista Harald Eia, hľadajúc odpovede na otázky v oblasti rodovej rovnosti.

Po odvysielaní jeho dokumentu v nórskej televízii sa strhla intenzívna debata o zmysle teórie rodovej rovnosti. Jedným z výsledkov diskusie bolo zatvorenie Nordic Gender Institut, ktorý bol financovaný daňovými poplatníkmi. I to svedčí o tom, že ponúknutý pohľad a argumenty, ktoré Harald Eia predstavil, sa nedali len tak zmiesť zo stola a dokázať, že opak je pravdou.

Je však zarážajúce, že tieto informácie sú prehliadané a zabudnuté pri aktuálnom presadzovaní gender ideológie v Európe.

„Dokonca nechýbali ani hlasy, že Slovensko sa týmto referendom odkláňa od údajnej línie Svätého Otca, pápeža Františka.“

Treba si uvedomiť, že v medializovanom obraze pápeža Františka ide o filtrovanie jeho vyjadrení. Pokusy boli už od počiatku jeho pontifikátu, no programovo sa rozbehli cca. pred rokom a pol ako dôsledok zdarilej dezinformácie. Išlo vtedy o z kontextu vytrhnutú vetu: „Kto som ja, aby som súdil?“ na margo homosexuálne cítiacich osôb z rozhovoru z tlačovej konferencie pri návrate zo Svetových dní mládeže 2013. Vetu Svätý Otec použil v kontexte osoby, ktorá požiadala o milosrdenstvo a hľadá Pána, teda niečo úplne iné, ako keď niekto žiada o schválenie, a nie o odpustenie (celá veta doslovne znela: „Kto som ja, aby som súdil, ak v dobrej viere hľadajú Pána?“, viac v článku Georga Weigela [5]).

Od tohoto úspešného momentu je v profánnym médiách prakticky vytvorená hradba medzi tým, čo Sv. Otec hovorí a tým, čo sa prezentuje ako jeho pohľad. Preto je vhodné snažiť sa hľadať náuku a postoje, ktoré pápež František predkladá, v nefiltrovanej podobe - či už ide o preklady príhovorov Svätého Otca a spravodajstvo Tlačovej kancelárie KBS [6], spravodajstvo Vatikánskeho rozhlasu [7], alebo aj krátke a trefné aktuálne slovo pápeža na Twitteri [8].

Nedávno sa Svätý Otec na sociálnej sieti Twitter v rámci návštevy Filipín vyjadril nasledovne: „Rodina je tým najväčším pokladom ktorejkoľvek krajiny. Pracujme na ochrane a posilnení rodiny, tohoto základného kameňa spoločnosti.“

A priamo k slovenskému referendu o ochrane rodiny patrili dve povzbudenia a vyjadrenia pápeža - v príhovore [9] skupine Slovákov na rannej sv. omši vo Vatikáne a počas pravidelnej generálnej audiencie vo Vatikáne [10].

„V hre je život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované a obraté o možnosť ľudského dozrievania, ktoré sa podľa Božej vôle má uskutočňovať s jedným otcom a s jednou matkou.“

Rád by som dodal dodal, že medializovaná starosť o deti z detských domov, ktorým by bolo lepšie i v rodine osôb rovnakého pohlavia, má viacero trhlín:

Prvou je diskutabilnosť vyjadrenia, že by deťom bolo lepšie v rodine osôb rovnakého pohlavia ako v detskom domove. I keď chýba relevantná štúdia, aktuálne sa napr. podľa ankety [11] jedného z bulbárnych periodík vyjadrilo šesť z ôsmich dospelých odchovancov detských domovov (rôznych pohlaví, vzdelania, vierovyznania, aktuálneho rodinného stavu a profesií), že by si radšej volili detský domov, než vyrastanie v rodine osôb rovnakého pohlavia. Ešte jednoznačnejšie sa vyjadrili odchovanci detských domovov v ankete [12] Lucie Noskovej.

Druhou je skutočnosť, že aktuálne býva ročne okolo 2500 [13] čakateľov čakajúcich na adopciu dieťaťa, pričom procesne sa darí umiestniť cca. 170-300 detí [14]. Stále je teda veľký priestor pre rozšírenie adopcie detí do tradičných rodín.

Okrem toho existuje viacero psychologických a sociologických dôvodov, pre ktoré si myslím, že toto vyjadrenie o vhodnosti adopcie detí párom rovnakého pohlavia neobstojí (základné psychologické vzory, tvorba základných vzťahov a väzieb,...).

Pre dôležitosť tejto referendovej otázky tiež treba brať do úvahy fakt [15], že i keď sa Európsky súd pre ľudské práva vyjadril, že nie sme povinní prijať registrované partnerstvá, realita v EÚ je taká, že ak ich už prijmene, samotný obsah práv a povinností patriacich registrovanému partnerstvu nebude na našom parlamente. Teda následne hrozí i riziko povinného prijatia možnosti adopcie detí osobami rovnakého pohlavia (naposledy - viď kauza X. versus Rakúsko [16]).

„Mnohí z tých, čo dvíhajú zástavy sexuálnej výchovy, chápu ju ako oddelenú od ľudskej osoby. A teda namiesto toho, aby išlo o zákon o sexuálnej výchove pre plnosť osoby, pre lásku, padá sa do zákona pre pohlavnosť. Toto je naša námietka. Nechceme, aby sa degradovala ľudská osoba. Nič viac.“

Tretia otázka nie je brojením proti sexuálnej výchove. Je to zápas o obranu výchovy (i sexuálnej výchovy) pre lásku i život v celej integrite ľudskej osoby a ochranu pred pretláčaním konkrétnej gender ideológie.

Sám Sv. Otec sa v rámci tlačovej konferencie [17] pri spiatočnom lete z Filipín na margo natláčania gender ideológie deťom vyjadril veľmi priamo, keď objasňoval pojem „ideologická kolonizácia“, ktorý použil na stretnutí s rodinami v Manile: Natláčanie genderovej ideológie porovnal s totalitnými ideológiami minulého storočia, ktoré sa snažili vplývať na výchovu detí, pričom pripomenul ideologizovanie detí organizáciou Balilla vo fašistickom Taliansku a nemeckým Hitler Jugend.

Jasný postoj k tejto téme zaujalo aj veľké množstvo lekárov, psychológov, sociológov a ďalších odborníkov zo Slovenska v Odbornom stanovisku k „rodovému scitlivovaniu“ detí [18] z 1. júna 2014 (aktuálne 332 signatárov).

Epilóg

O niekoľko hodín sa referendum zavŕši a v nedeľu by sme mali vedieť jeho oficiálne výsledky. Tiež patrím k tým, ktorí túžia po úspešnom výsledku tohoto referenda a jeho odrazení nielen do legislatívnej praxe, ale aj do činnosti rôznych expertných skupín a komisií na ministerstvách, kde sa vo viac či menej skrytej forme pripravuje presadenie gender ideológie v našej krajine (viď napr. spôsob prípravy [19] stratégie rodovej rovnosti a stratégie ochrany ľudských práv).

Nech však referendum dopadne akokoľvek, myslím, že svoju úlohu určitým spôsobom splnilo:

- podnietilo k odbornej a hlbokej diskusii o identite rodiny a právach i ochrane detí;

- preukázalo, že štatisticky relevantná časť slovenskej spoločnosti ctí základné hodnoty tak, ako sú iniciátormi referenda predložené;

- na druhej strane ukázalo hĺbku nezáujmu, či nepochopenia dôvodov referenda a podstaty referendových otázok u väčšiny obyvateľov;

- poukázalo na spôsoby, ako sa v súčasnej spoločnosti presadzujú a podsúvajú idey, ktoré sú našej kultúre cudzie a nekorešpondujú s prirodzenými hodnotami i kresťankým základom väčšiny našej domoviny;

- odhalilo realitu mediálneho boja a nevyváženého postoja mnohých mienkotvorných médií, ktoré neváhajú priamo, či sofistikovane nepriamo zastávať postoje gender ideológie.

Osobitne posledné týždne boli neľahkým obdobím veľmi vyhranených debát a zápasov. I keď s menšou intenzitou, vzhľadom na realitu erózie hodnôt v Európskej únii, ktorej sme súčasťou, určite to bude pokračovať i naďalej.

S prehlbovaním vedomia, čo a prečo bránime, však nikdy nezabudnime na spôsob, ako to bránime - aby sa pravda snúbila so spravodlivosťou a na pravde i spravodlivosti bola postavená evanjeliová láska, ktorá nám dáva slobodu konať dobro a ukazovať krásu nášho posolstva.