Foto: alp-studio-on-unsplash

Spoločnosť zasahuje trend antisociálneho správania – politickú kultúru už dlho kazia prejavy slovnej agresivity, ba rastie už aj násilie na uliciach … Ani pre turistov zo zahraničia už nie sme tak bezpečnou krajinou… Bežní ľudia môžu byť z našej politickej reprezentácie znechutení, alebo byť znepokojení, cítiť sa na ulici menej bezpečne a pýtať sa: „Čo sa to deje?!“
Korene trendu sú už odborníkom známe: „Pomerne veľké množstvo výskumov bolo po druhej svetovej vojne – a hlavne v období zvyšujúceho sa počtu neúplných rodín, t.j. väčšinou rodín bez otca – venovaných dôsledkom absencie otca na vývoj detí. Výsledky týchto výskumov v prevažnej miere potvrdzovali, že absencia otca má vo zvýšenej miere za následok antisociálne správanie detí, kognitívnu nevyvinutosť*, podpriemerné školské výsledky, konflikt pohlavnej identity a nízke sebavedomie.“[1] (* kognitívna schopnosť = poznávacia schopnosť)
O zanedbanom vnímaní otcovstva v Cirkvi som písal už v blogu Nádvorie nenachádzajúcich? Dôsledky tohto javu však presahujú to, čo sa do blogu zmestí. Schopnosť civilnej spoločnosti vnímať otcovské aspekty života na tom nie je o nič lepšie. Preto ponúkam aspoň stručný náčrt súvislostí:

„Projekt Adopcia na diaľku® spustila Slovenská katolícka charita v roku 1996. Odvtedy sme pomohli s podporou vzdelávania viac ako 5 700 deťom. Aktuálne je do projektu zapojených viac ako 3 000 detí a študentov. Medzi naše priority patrí snaha všemožne podporiť u nich  pravidelnú a systematickú účasť na vyučovaní a eliminovať negramotnosť.“ vysvetľuje Peter Knapík, manažér projektu.

Gramotnosť sa vo všeobecnosti chápe ako zručnosť čítať, písať a počítať. Napriek mnohých snahám na medzinárodnej či národnej úrovni, je aj v súčasnosti situácia v otázke gramotnosti detí i dospelých stále alarmujúca. Podľa údajov OSN žije po celom svete viac ako 770 miliónov negramotných ľudí. Desiatky miliónov detí a mladých nechodievajú pravidelne do školy. „Kritická situácia je napríklad v Indii a Vietname, to sú dve krajiny zo siedmich, kde aktuálne pôsobíme. Chudoba mnohých indických rodín je taká veľká, že trojčlenná rodina musí vyžiť z desiatich eur celý mesiac. Nemajú finančné prostriedky ani na primeranú stravu, a tak úhrada školských poplatkov a návšteva školy nie je pre deti z týchto rodín reálna,“ hovorí P. Knapík.

V Bratislave sa uskutočnili dve podujatia – pochod Hrdí na rodinu a pochod Dúhový pride. Stručné reportáže z nich už médiá publikovali.
Teraz – 21. augusta, v deň výročia okupácie je čas na malé zamyslenie nad paralelami, alebo nad súvislosťami a dôsledkami uvedených udalostí.

August 1968 - tank mieri na budovu ČS Rozhlasu. Budova vľavo je dnešný kláštor Kapucínov, vpravo vtedy stála prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského. Foto Pavel Martinický

Zamyslenie sa zameria na aspekt, ktorý - zdá sa - akosi doteraz unikal pozornosti niektorých spoločenských autorít. Nie je však ich kritikou, je iba ponukou na zlepšenie ich aktivít, aby mohli do svojich snažení v prospech občanov Slovenska zahrnúť i tento aspekt.

Ilustrácia: fragment obrazu L'Apparition - G. Moreau, 1876. Musée d'Orsay, Paris

Drámu Herodesa a Herodias poznáme z Biblie.
Najväčší slovenský básnik P. O. Hviezdoslav ju na začiatku 20. storočia stvárnil ako príbeh o uväznení a sťatí Jána Krstiteľa. Táto významná hra otvárala roku 1955 budovu Divadla P. O. Hviezdoslava. V rôznych obdobiach ju režírovali najvýznamnejší slovenskí režiséri…
Počas liturgického roku o nej pravidelne počúvame aj z kazateľníc - až nám to môže, niekedy, pridadať ako téma, o ktorej už vieme všetko. Zvyčajne kazatelia preberajú povahu či správanie Herodesa, jeho moc a podliehanie vášňam… to už je klišé. Herodes omnoho viac, než mocným mužom bol iba figúrkou. Nebol kľúčovou postavou príbehu.
Z príležitosti liturgického čítania z Evanjelia podľa Matúša (Mt 14, 1-12) na sobotu sa nad týmto príbehom môžeme zamyslieť aj novým spôsobom…

Mnohí ľudia na Slovensku majú pocit, že politika je vo všeobecnosti tak špinavá záležitosť, že normálni a slušní ľudia sa v nej apriori nemôžu vyskytovať. Práve to údajne má byť dôvodom, prečo sa na Slovensku nemáme dobre.
Budem s týmto názorom polemizovať. Aby ma niekto nepodozrieval, že robím skrytú reklamu niektorej súčasnej slovenskej politickej strane, použijem príklad práve z doby, ktorá bola rovnako „zložitá“, ako tá naša, ale ktorá nemá politickú súvislosť so súčasnou slovenskou spoločnosťou.
Bude to švajčiarsky dôkaz – a ak ho budeme nasledovať, možno sa aj my môžeme dopracovať k takému životu, aký žil ten slušný človek zo Švajčiarska.
Tento švajčiarsky politik bol viac, než iba slušným človekom. Bol mnohostranne úspešným človekom. Bol ženatý, mal desať detí a uživil ich. Popri tom stačil pôsobiť i v politike a zachovať si charakter… a oveľa viac!

Dokončenie životného príbehu a posolstva svätého Mikuláša z Flüe – politika a mystika, ktorý sa narodil pred 600 rokmi, ale má čo povedať aj dnešnej dobe.

Prvá časť príbehu je tu.