Nakoniec, láska «všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša». Tu je v štyroch slovách zhrnutý program duchovného a pastoračného života. Kristova láska, vliata do našich sŕdc Duchom Svätým, nám dovoľuje žiť takto, byť takýmito: byť ľuďmi schopnými vždy odpustiť, vždy darovať dôveru, lebo sme naplnení vierou v Boha. Byť schopnými vždy dodávať nádej, lebo sme plní nádeje v Boha. Byť ľuďmi, ktorí vedia s trpezlivosťou znášať každú situáciu a každého brata a sestru, v spojení s Ježišom, ktorý s láskou znášal ťarchu všetkých našich hriechov.
Drahí bratia, toto všetko nepochádza od nás, ale od Boha. Boh je láska a toto všetko koná, ak sme poddajní pôsobeniu jeho Svätého Ducha. Takíto teda musíme byť: inkardinovaní (začlenení) a poddajní. Čím viac sme začlenení do Cirkvi, ktorá je v Ríme, tým viac sa musíme stávať poddajnými Duchu, aby láska mohla dať formu a zmysel všetkému, čo sme a čo robíme. Začlenení do Cirkvi, ktorá predsedá v láske, poddajní Duchu Svätému, ktorý vlieva do našich sŕdc Božiu lásku (porov. Rim 5,5). Nech je tak.“
František
Text zverejneny na webovej stranke TK KBS [2].
Odkazy:
[1] https://portal.christ-net.sk/user/504
[2] http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150214001
[3] https://portal.christ-net.sk/taxonomy/term/63
[4] https://portal.christ-net.sk/taxonomy/term/8