Keď priať zlo nie je zlé

Nie, nechystám sa tu rozvinúť novú morálnu teóriu. Len som objavila hodnotu zla. Áno aj zlo má hodnotu. Potrebujeme ho, aby sme sa stali svätými. Ak ho nezažijeme, dopadneme ako jedna nemenovaná študentka
na SŠ – jedna z mnohých – ktorá pri pohľade na scénu z filmu Matka Tereza, kde chorý a ušubraný žobrák prosí o vodu, zahlási: „Fuuuuuuuuj, to je hnusné! Na toto sa máme pozerať?!!!! (škoda, že nemám zvukovú nahrávku – ten prízvuk je originálny, ešte stále mi znie v ušiach)
Jej centrálnym problémom v živote je, či sa našminkovať riasenkou Rimmel alebo Astor, či si vziať ráno fialovú alebo čiernu kabelku... Žobrák, chorý, starý... človek je niečo, čo nevstupuje do jej zorného pola a keď náhodou vstúpi, jej postoj je jasný – „Fuuuuuj...“
Prajem jej, aby zlo vstúpilo do jej života, aby mohla precitnúť.
Zlo, ktoré vidíme vo svete je tu na to, aby nás urobili svätými! Zodvihnite zadok, prestaňte frflať a otvorte oči a hlavne srdcia. Hore srdcia? Nie – dole. Boh si vzal šaty nášho tela... On používa zlo v náš prospech...
(Haló, Žofia - to platí aj pre teba)