Iba Boh – Láska zachraňuje svet

Pamätám si na osobné svedectvo nie tak starého muža, ktorý mi pred smrťou povedal: „Až teraz vidím, že som sa oklamal, život bez lásky nie je život!“ Ak neslúžime láske, ktorou je Boh, neslúžime životu, neslúžime ľudskosti, pretože človek sa stráca sám sebe, ak sa stráca Bohu, ktorý je láskou. Nemožno slúžiť aj Bohu, aj mamone (porov. Lk 16, 13). Ak neslúžime Bohu, vymýšľame si moderné modly. Ako múdro, pravdivo a veľmi realisticky aj na adresu našej súčasnosti hovorí Kniha múdrosti: „Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života. Toto teda bolo živým na skazu... Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá, nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha, prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš. Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla“ (14, 12.21-27).

To, čo zachraňuje svet, je láska! No nie hocijaká, ale láska, ktorou je Boh. A on sa zjavuje a sprítomňuje v každej, hoc ako maličkej nesebeckej láske... (porov. Mk 9, 41; Mt 25, 41).

Krása a veľkosť Božieho i ľudského života sa zjavuje v láske.
Ježiš, najkrajší z ľudských synov, vyjadrí krásu života v láske, ktorá sa dáva. Povie: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto dáva život za druhých“ (Jn 15, 13). A evanjelista o ňom napíše: „Miloval svojich a miloval ich až do krajnosti“ (Jn 13. 1). „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život“ (1 Jn 3, 16), dosvedčuje a učí nás ten istý evanjelista. Takže spolu s apoštolom Pavlom, ak sme poznali a uverili v lásku, ktorou je Boh, môžeme pravdivo a stále aktuálne volať: „Žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20). Pretože nás Ježiš chce urobiť krásnymi ľuďmi, dáva najväčšie prikázanie lásky a prízvukuje nové prikázanie našej vzájomnej lásky (porov. Jn 13, 34); chce, aby sme zostali v jeho láske (porov. Jn 15, 9); prosí v posledný večer svojho života svojho nebeského Otca: „Otče, daj,... aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja“ (Jn 17, 25); pretože kde je láska, tam sa dejú veľké a krásne veci, a kde lásky nieto, tam niet ani skutočne veľkých a krásnych vecí.

P. Jozef Šuppa SJ

Text zverejneny na webovej stranke Jezuiti [2].