Spontánne slová pápeža ekvádorským kňazom: Ježišovo Srdce, nezištnosť a pamäť

„Panna Mária nikdy nebola protagonistkou, vždy žila ako učeníčka, po celý svoj život, ako prvá učeníčka svojho Syna a bola si vedomá, že všetko, čo vykonala, bolo vďaka čistej nezištnosti Boha... Rehoľníci, rehoľníčky, kňazi, seminaristi, každý deň sa vráťte na cestu smerom k nezištnosti, s ktorou si vás Boh vybral. Neplatili ste žiadne vstupné za stup do seminára, za vstup do rehoľného života. Vy sami ste si to nezaslúžili. Všetko bolo zadarmo.“

„Služba, zmiešaná s nezištnosťou. Takže – ako hovorí Ježiš – to, čo si prijal grátis, daj to zadarmo, prosím. Prosím, nedávajte platiť za milosť. Prosím, nie. Nech je naša pastorácia nezištná. Je veľmi nepekné, keď niekto stratí tento zmysel nezištnosti a zmení sa..., áno, robí dobré veci, no stratil tento zmysel.“

„Neupadnite do duchovného alzheimera, nestraťte pamäť, osobitne pamäť odkiaľ pochádzam. (...) Tieto dva princípy o ktorých som hovoril: nezištnosť a pamäť, sú radosťou a veselosťou. Toto je Ježišov dar, je to dar, ktorý nám dáva, ak ho oň prosíme a ak nezabúdame na tieto dva piliere nášho kňazského a rehoľného života, ktorými sú zmysel pre nezištnosť – obnovovaný každý deň – a nestratiť pamäť toho, odkiaľ pochádzame. Toto som vám hovoril.

‚Áno otče, povedali ste, že možno receptom nášho ľudu bolo: Sme takýto kvôli Najsvätejšiemu Srdcu.‛ Áno, toto je pravda. No ja vám ponúkam ďalší recept, ktorý je v tej istej línii ako Ježišovo Srdce: zmysel nezištnosti. On sa stal „ničím“, ponížil sa, pokoril sa, stal sa chudobným, aby nás obohatil svojou chudobou. Čistá nezištnosť. A zmysel uchovávania pamäte. Takže uchovávajme si v pamäti úžasné veci, ktoré v našom živote vykonal Pán.“

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].