Nič zvláštne?

Bdelosť súvisí s prebudením. Kto starostlivo sleduje svoj dych pri chôdzi, berie pozorne do rúk lyžicu, kto je celkom sústredený na to, čo práve robí, bdie. Bdelosť nám chce umožniť dotyk s vecami a ľuďmi. Istého mnícha sa pýtali na spôsob jeho meditácie. Mních odpovedal: „Keď sa pustím do jedenia, jem. Keď sa posadím, sedím. Keď vstanem, stojím. Keď kráčam, idem.“
„To predsa nie je nič zvláštne. To robíme všetci.“ Odpovedali. Vtedy mních povedal: „Nie, keď sadáš, už aj vstávaš. A keď stojíš, si už na ceste.“

Anselm Grün: Malá kniha o šťastí (vyd. Dobrá kniha)