Sonet o vytúženej ľudskej spoločnosti

Vo voľnom čase som sa pokúsil zložiť niekoľko vizionárskych sonetov o veľkých problémoch našej súčasnej spoločnosti. Možno, ak sa Vám, drahí čitatelia budú páčiť, tak ich rozšírim a spravím aj ďalšie sonety o ďalších problémoch. :-)

Zatiaľ ponúkam len tri sonety – „O moci peňazí“, „O ničení životného prostredia“ a „O Bohu a sekularizácii“.
----

1.
O moci peňazí
-
Koristníci hlodajú, zisk je im božstvom,
úspech definujú len peňazí množstvom.
Vytĺkať kapitál pre účasť na smotánke –
to cieľ toho, kto chce byť v novinách i v telke.
-
Demokracia vládou ľudu ponáša sa byť,
lež skôr horkosť vlády hlúposti dáva nám piť.
Je to devastujúca vláda finančnej bankovky,
Bo ak tú nemáte, dávate gól do vlastnej bránky.
-

To len kvalita života človeka by úspech definovať mala –
kultivujúca a šľachtilá ekonomika by v tom veľa dala
a tiež i masívne uspokojenie potrieb ako hlad – príklad z mála.
-
Nadnárodná korporácia sa s radosťou dobrým služobníkom stala,
aby pozdvihla úroveň ako dejinný prelom pre ľudí veľa.
A mocipáni už nebudú jediní, čo nahodia sa do „gala“.
----

2.
O ničení životného prostredia
-
Kolonizácia prírody Matky ju bolestivo zraňuje
a Zem sa točiť má nie kôl Slnka, lež kôl človeka.
Život tento márne o existenciu svoju tuho bojuje,
bo globálny predátor nedôstojne všetko seká.
-
Továrne a komíny čmudia až ostošesť,
výtoky do riek vyháňajú rybky z domova.
Nikto si už nechráni ani len svoju česť –
všetci vyhadzujú odpad a Zem je „hotová“.
-
Ekokracia je vyslobodením a pozvánkou prírody k spolupráci,
rovnocennosť životného nášho prostredia, tam sme my istotne v šanci.
Tadiaľ vedie cesta do harmónie a čistoty, bo sme v prírody rámci.
-
Krása a nádhera druhov a života, čistota vzduchu a radosť z dychu –
to je sen veľký miest mnohých, snažiac sa o očistenie v podobnom duchu.
A je to i sen môj v spoločnosti vytúženej, žijúc vždy v umytom rúchu.
----

3.
O Bohu a sekularizácii
-
Boh zavretý bol do väzenia nášho súkromia,
neslobodný ostal visieť z nášho nezáujmu.
Pán zostal zabalený jak mŕtvy sťa múmia.
A čas na modlitbu? Nehrozí – spôsobí len ujmu.
-
Náboženský veľduch a tradícia vytláčané sú,
morálka a hodnoty sa jak čas relatívnymi činia –
všetci si robia, čo chcú a hriech zabíjajú sťa osu,
bo neznesú jej bodľač ostrú a svedomie si tak špinia.
-
Pevná univerzalita hodnôt rešpektovaná byť musí,
lebo len v nej nájdeme oporu v ťaživej skúške, čo dusí.
A tak zachránime od márnosti všetko tamto, čo sa sluší.
-
Neviazanosť sexuálnu tú prikázanie šieste v držbe mať má,
takže morálna výška už bude faktor aj svetového mena.
Nuž, nesmieme len v kostole, ale kráčať za svätosťou aj doma.
----