Nech sila v slabosti sa stane dokonalou

Zdravému, silnému, tridsaťročnému mužovi, ktorý so svojou manželkou vychovával tri deti, lekári diagnostikovali rakovinu uzlín. Večer si sadol k manželke, chytil ju za ruky a prosil ju: „Prosím ťa, poďme sa pomodliť desiatok ruženca!“ modlili sa spolu „ktorý sa pre nás krvou potil“. Uvedomoval si: Ježišu, teraz sa ja potím strachom. Do môjho života vstupuje najťažšia prekážka: choroba, možno aj smrť. Držal ženu za ruky a modlil sa: Zdravas Mária, milosti plná....Keď dokončili, poprosil: „Ešte sa pomodlime ďalší“. Pokračovali: ktorý pre nás bičovaný bol, tŕním korunovaný bol, kríž niesol, ukrižovaný bol. Nazval by niekto tohto muža slabochom?

Keď totiž príde tlak najťažšej prekážky života, je výhodné chytiť sa manželkinej ruky. Ale ona je slabá proti prekážke choroby. Preto človek potrebuje silnejšiu ruku. Ježiš z Nazareta hovorí: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem: a čo chcem? Len aby vzplanul!“ (Lk 12,49). Oheň Božej lásky, priateľstva s ním, môže vzplanúť v každom človeku, ktorý ho neberie ako prekážku, ale ako pomocníka. Pavol apoštol napísal: „Bratia, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr.12,1-2). Boh je tu predstavený ako pôvodca síl pre životné zápasy, a nie ako prekážka.
Prekážky chceme obísť, ale každý chce stretnúť radosť a vstúpiť do nej. Ježiš hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovával prikázania môjho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť, a by vaša radosť bola úplná“ (Jn 15,10-11). Božia starosť spočíva v pomoci človeku prekonávať prekážky, ktoré pochádzajú z nedokonalosti sveta.
Ako sa mýlia tí, ktorí hovoria: „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje!“ Správne by bolo povedať: „Koho Pán Boh miluje, toho v kríži navštevuje,“ je mu posilou, pomocníkom. V kríži má človek návštevu samotného Boha! Lenže sa mu musí otvoriť a nebrať ho ako prekážku.
S Augustínom sa môžeme modliť: „Prosíme ťa, Bože, daj nám oči, ktoré vidia; uši, ktoré počujú. Nech vidíme a počujeme, že ty si našou spásou!“ Ďakujme ti, že si nám pomocníkom v ťažkostiach a posilou pri prekonávaní prekážok.

Anton Fabian. Vydarený život (vyd. Michala Vaška)