Boh miluje, plače, neodsudzuje – z rannej homílie pápeža Františka

...„Dar je láska Boha – Boha, ktorý sa od nás nemôže odlúčiť. To je bezmocnosť Boha. My hovoríme: ‚Boh je mocný, môže všetko!‛ Okrem jednej veci: odlúčiť sa od nás! V evanjeliu (Lk 13,31-35) nám obraz Ježiša ako plače nad Jeruzalemom dáva o tejto láske niečo pochopiť. Ježiš plakal! Zaplakal nad Jeruzalemom a v tom plači je všetka bezmocnosť Boha: jeho neschopnosť nemilovať, odlúčiť sa od nás.“

Ježiš plače nad Jeruzalemom, ktorý zabíja svojich prorokov, tých, ktorí ohlasujú jeho spásu. A Boh hovorí Jeruzalemu a nám všetkým: «Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!» Je to obraz nehy. ‚Koľkokrát som chcel dať pocítiť túto nehu, túto lásku, ako kvočka svojim kuriatkam, a vy ste odmietli‛. Sv. Pavol tomu rozumie, a preto „môže povedať, že si je istý, «že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť» od tejto lásky, povedal pápež František:

„Boh nemôže nemilovať! A toto je naša istota. Môžem odmietnuť tú lásku, môžem odmietať tak, ako prv odmietal aj kajúci lotor, až do záveru svojho života. Avšak tam naňho čakala tá láska. Ten najhorší, ten najrúhavejší je milovaný Bohom s nehou otca, otecka. Ako hovorí Pavol, ako hovorí Evanjelium, ako hovorí Ježiš: je ako tá kvočka voči kuriatkam. A Boh, ktorý je Mocný, ktorý je Stvoriteľ, môže všetko: Boh plače! V tomto plači Ježiša nad Jeruzalemom, v tých slzách, je všetka láska Boha. Boh plače pre mňa, keď sa vzdialim; Boh plače pre každého z nás; Boh plače pre tých zlovoľných, ktorí robia toľké strašné veci, spôsobujú ľudstvu toľko zla... Čaká, neodsudzuje, plače. Prečo? Pretože miluje!“

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].