Z listu Mons. Bernarda Bobera na Piatu pôstnu nedeľu

Zahalené kríže v našich kostoloch nám pripomínajú, že sa pomaly, ale isto završuje naša príprava na najväčšie kresťanské sviatky. Ukrižovaného Krista zakrývame, aby sme ho počas Veľkej noci nanovo uzreli, ešte úprimnejšie vyhľadávali a ďakovali mu za to, že na kríži definitívne zvíťazilo jeho milosrdenstvo.

Avšak, skôr než začneme sláviť sviatky a verejne odkryjeme tajomstvo Ježišovej lásky voči nám, mali by sme urobiť ešte jeden dôležitý krok – odkryť naše vnútro – priznať a úprimne vyznať všetky hriechy, neprávosti a pochybenia. Lebo keď odhalíme Bohu svoje vnútro a otvoríme mu srdce, vráti sa k nám pokoj, po ktorom tak veľmi túžime. Predovšetkým pôstne obdobie Svätého roku milosrdenstva je mimoriadnou príležitosťou k novému začiatku na ceste k Bohu. Neváhajme a naplno využime tento milostivý čas!

Prorok Izaiáš nám v prvom čítaní pripomína, že Boh môže všetko a dokáže urobiť aj to, čo je pre ľudí nemožné: Ja tvorím čosi nové […] na púšti urobím cestu a rieky na pustatine (Iz 43, 16 – 21). Boh aj s nami dokáže urobiť veľké veci (Ž 126), hoci naše vnútro často vyzerá ako púšť a pusté miesto. My sami nedokážeme vlastnými silami zmeniť tento stav k lepšiemu, preto všetci potrebujeme zásah zhora – Božiu pomocnú ruku.

Svätý Pavol nás podobne uisťuje, že všetci tí, ktorí  budú mať v sebe Božieho Ducha – Ducha toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych (Rim 8, 8 – 11) – budú tiež oživení a dočkajú sa vzkriesenia. Udržať v sebe Božieho Ducha a žiť v ňom, nie je ľahké. Nie je to však nemožné. Ten, kto prijíma odpustenie hriechov, hmatateľne sa dotýka Božieho milosrdenstva.[1] Dobrá a pravidelná spoveď môže v nás posilniť a obnoviť pôsobenie Božieho Ducha...

Text zverejnený na webovej stránke Košickej arcidiecézy [2].