Nádvorie nenachádzajúcich? [aktualizácia 20. 12.]

Benedikt XVI. v Deus caritas est 16 i pápež František v Evangelii gaudium 272 konštatujú: „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“.
Že by sa to netýkalo iba „tých druhých“, ale aj samotnej Cirkvi, ktorá si to však u seba akosi nevšimla? Nestalo sa niečo také aj vám?
„Doma nikoho nezaujímam, ani ma nevidia, ako keby som neexistoval.“ - cituje ponosy niektorých ľudí i Amoris laetitia 128 a dodáva: Láska otvára oči a umožňuje nad všetkým vidieť, akú cenu má ľudská bytosť.

Konferencia biskupov Slovenska pozvala na podujatie nazvané Nádvorie hľadajúcich [2] predsedu Pápežskej rady pre kultúru [3]. Kardinál Gianfranco Ravasi vystúpil 22.11.2016 v aule RK CMBF UK s prednáškou o nových podobách chudoby. Prítomným sa prihovoril i Mons S. Zvolenský, prednášku o príčinách chudoby a novo vznikajúcich sociálnych rozdieloch mala i profesorka sociológie Iveta Radičová.
Prítomní poslucháči mohli k témam prednášajúcich klásť otázky na papieri alebo cez Wifi.
Jednou z vyše dvadsiatich bola i moja otázka o doteraz nepostrehnutých aspektoch sociálneho vylúčenia. Myslel som si, že na ňu odpovie kardinál Ravasi.
No nestalo sa tak.
Väčšina z otázok nebola zodpovedaná pre nedostatok času, alebo i preto, že po prednáškach nasledovala krátka prestávka a potom sa diskusie za okrúhlym stolom ujali predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií Katarína Hulmanová, splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin a predseda združenia Úsmev ako dar Jozef Mikloško – teda iní ľudia – nie tí, ktorí pred prestávkou prednášali.
Skutočnosti, na ktoré som sa pýtal však uvedené podujatie presahujú. Veriacim sú jednotlivo väčšinou známe. Iba asi nevyhodnocujú ich vzájomné súvislosti či dôsledky. Preto sa niektorí ľudia verejným uvedením známych faktov do vzájomných súvislostí môžu cítiť zaskočení. Môžu to vnímať ako kontroverzné.
Tie súvislosti sa však dotýkajú celej Cirkvi. Ich dopad tiež môže produkovať nové podoby sociálneho vylúčenia a chudoby.
Preto som svoju otázku 24. 11. doručil i do podateľne arcibiskupského úradu v Bratislave vo viere, že touto cestou môže byť kardinálovi doručená. Snáď ho to inšpiruje konštruktívne…
V súlade s kánonmi 210, 211, 212 - § 2 a § 3 aj kánonom 218 Kódexu kánonického práva [4] ju dodatočne dávam na vedomie i verejnosti. (Ak by sa niekto chcel pridať, ak by niekto tiež chcel požiadať Cirkev o odpoveď na tieto otázky, môže tento text napríklad preložiť do taliančiny a na vlastnú zodpovednosť zaslať Pápežskej rade pre kultúru; môže tak urobiť, ak priloží odkaz na slovenský originál textu - keby si niekto chcel overiť vernosť prekladu. [text v zátvorke - aktualizácia 20. 12. 2016])
Priamo na podujatí som otázku sformuloval na papier do niekoľkých viet.
Do podateľne som doručil verziu rozšírenú o citovanie Biblie a dokumentov Cirkvi.
Pre laickú verejnosť som tú istú otázku pre lepšiu zrozumiteľnosť ešte trochu štylisticky rozvinul takto:

Východisko k súvislostiam
Benedikt XVI. v Deus caritas est 16 i pápež František v Evangelii gaudium 272 konštatujú: „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“.

1) Prvá skutočnosť a súvislosť s východiskom
SKUTOČNOSŤ: Cirkev pri pohľade na rodinu v Správe mimoriadnej synody o rodine z roku 2014 otcovskú problematiku prakticky celkom vynechala.
SÚVISLOSŤ: Tým Cirkev verejne prezentovala svoje voči otcom zatvorené oči.
A aj v Amoris laetitia [5] je otcovská problematika zobrazená len veľmi redukovane – bod 55 síce uvádza - opisuje následky neprítomnosti otcov v rodine, ale napr. o diskriminácii otcov a domácom násilí voči nim, ktoré tiež bývajú jednou z príčin neprítomnosti otcov v rodinách, nehovorí vôbec. Nevidí?
Hoci diskriminované ženy obhajuje, o diskriminácii otcov a násilí voči nim i voči ich vzťahu s vlastnými deťmi mlčí.
„Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku.“ (Jak 2, 9)
Že „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“ pritom opakuje aj Amoris laetita 316. Ba v bode 128 význam súvislosti lásky a pozorného pohľadu voči blížnemu zvýrazňuje konštatovaním, že pôvod mnohých zranení a kríz je v tom, že sa ľudia prestanú vnímať. Uvádza i niektoré náreky a sťažnosti, ktoré možno v rodinách začuť: „Prosím ťa, dívaj sa na mňa, keď s tebou hovorím.“ … „Doma nikoho nezaujímam, ani ma nevidia, ako keby som neexistoval.“ Láska otvára oči a umožňuje nad všetkým vidieť, akú cenu má ľudská bytosť – konštatuje Amoris laetitia 128.
Ako si toto dať do súvislosti s absenciou dôležitých aspektov otcovskej problematiky v textoch synody?
Synoda prestala otcov(stvo) vnímať? (!)
Pre otcov to neplatí?
Akým domovom je Cirkev pre otcov?
Akú skutočnú (nie iba formálne deklarovanú) cenu má pre Cirkev otcovstvo?
Môžeme problém deficitu vnímania otcovstva zo strany Mimoriadnej Synody považovať za napravený uvedením bodu 55 a iných miest o otcoch v Amoris laetitia?
Je to dosť? A je to to pravé, čo v súčasnom svete k otcovskej téme Cirkev má povedať a vykonať?
Vyznieva to tak, že Cirkev síce venuje veľa úsilia, času a pozornosti blížnym – sociálne vylúčeným, ale iba selektívne.
Ak je tým blížnym otec rodiny, Cirkev má pred ním či pred ťažkosťami jeho života, jeho sociálnej role v súčasnej spoločnosti zatvorené oči a ani si to neuvedomuje! A neuvedomuje si to práve preto, že má pred otcovstvom oči zatvorené…
A zároveň v Amoris laetitia 128 hlása, že láska otvára oči!
„Myslíš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, ktorý má v zákone stelesnenie poznania a pravdy. Ty teda poúčaš iného, a sám sa neučíš?!...“ (Rim 2, 19-21)
Teda svojim spôsobom – z hľadiska pastoračnej starostlivosti Cirkvi a miery spoločenskej pozornosti venovanej ich problémom – aj niektorí otcovia patria k biednym, k sociálne vylúčeným – akoby v Cirkvi ani neexistovali, akoby ich problémy nikoho nezaujímali! Neraz sú – a nielen napr. rozvodom – pripravení o vzťah s deťmi i o väčšinu majetku a uvrhnutí do izolácie, ba i do chudoby; z niektorých sa rozvodom stávajú i bezdomovci (pozn.*) a Cirkev to nevidí!? A neujme sa ich, akoby paušálne platila prezumpcia ich viny a apriori vždy boli páchateľmi domáceho násilia a nikdy jeho obeťami…
(Ale aj keby boli / aj keď niekedy sú - (spolu)vinní - nie je to dôvod ignorovať ich! Veď duchovne sprevádzať hriešnikov má predsa Cirkev v náplni práce! A tá náplň práce predsa nespočíva iba v kritike, vo výčitkách hriešnikom, a už vôbec nie v opise následkov ich sociálneho vylúčenia... - porovnajte si Amoris laetita 55 [aktualizácia 20. 12.])

2) Druhá skutočnosť
…tiež náleží k téme, o ktorej vraví Evangelii gaudium 38: „…v ohlasovaní evanjelia je nevyhnutné zachovať správnu mieru. Tú možno odhadnúť podľa toho, ako často sa spomínajú určité témy, a podľa toho, na čo sa kladie dôraz v ohlasovaní. Ak napríklad farár počas liturgického roka desaťkrát hovorí o zdržanlivosti a iba dva alebo trikrát o láske alebo o spravodlivosti, vzniká nerovnováha, pretože práve tie čnosti, ktoré by mali byť najviac prítomné v ohlasovaní a katechéze, zostávajú v tieni. To isté sa deje, keď sa hovorí viac o zákone než o milosti, viac o Cirkvi než o Ježišovi Kristovi, viac o pápežovi než o Božom slove.“
Avšak hoci Biblia – Božie slovo – uvádza, že identita pozemských otcov pochádza od Otca v nebi (Ef 3, 14), v hovorení o ženách a mužoch podľa evanjelia – o otcovstve a materstve a ich problémoch ani sama synoda, ani Amoris laetitia nezachovali – v súlade s Evangelii gaudium 38 – „správnu mieru“ a otcovstvo „zostalo v tieni“!?

Dôsledok a súvislosti druhej skutočnosti
Kde vidno súvislosť, že „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“?
Následok voči blížnym – otcom – zatvorených očí, tj. slepotu voči Bohu-Otcovi (zdroju ich identity) Cirkev ukazuje okrem iného napr. v súvislosti s cirkevnými sviatkami.
SKUTOČNOSŤ: Väčšinu liturgického roka sa slávia sviatky ľudí – spomienky na svätcov, mučeníkov. Niekoľko sviatkov majú Mária a Ježiš, i zoslanie Ducha Svätého, ale ...
SÚVISLOSTI: ...Ježišov Otec ako osoba nemá počas cirkevného roku ani jeden sviatok. Pritom nikto nedal Cirkvi a svetu viac, ako Boh-Otec – do spásy ľudí investoval vlastného Syna! Ostatne...
„Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel“ (Jak 1, 17).

V súvislosti s uvedeným – 1) a 2) – apelovanie Cirkvi na to, aby sme venovali pozornosť biednym a sociálne vylúčeným pripomína:
„Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka« – a ty máš v oku brvno?!“ (Mt 7, 3-4)
Ukážkou pôsobenia toho „brvna“, ktoré „robí slepými aj voči Bohu“ je aj liturgický rok – v cirkevnom slávení liturgického roku patrí medzi sociálne vylúčených i sám Nebeský Otec!
Ježiš hovorí, že jeho Otec hľadá ctiteľov, ktorí sa mu budú klaňať v Duchu a pravde (Jn 4, 23)!
Prečo Cirkev už dávno na toto Otcovo hľadanie neodpovedala sviatkom Nebeského Otca, ktorý by slávila v Duchu a pravde, tj. i pravde o otcovstve, ktoré od Otca pochádza?
Túto súvislosť deficitu pozornosti voči otcom na zemi i voči zdroju ich identity – Otcovi v nebi – si v Cirkvi nikto nevšimol?
Nebeský Otec i pozemskí otcovia tiež „zostávajú v tieni“: nezachováva sa „správna miera“ ohlasovania evanjelia – vtedy, keď by Cirkev mala nasledovať slová apoštola Pavla:
„Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.“ (Ef 3, 14-19)
Z týchto súvislostí vyplýva, že Cirkev má skutočne zavreté oči pred blížnym – otcami (pozn.**) a preto je niekde slepá i voči Bohu-Otcovi… Preto ju nenapĺňa „Božia plnosť celá“?!
Dôsledkov tejto skutočnosti je toľko, že sa do jedného blogu nezmestia. Skúsme sa však aspoň nad nimi zamyslieť.

A nevznikol v prvopočiatku aj spor o problematické miesta interpretácie 8. kapitoly Amoris laetitia [6] o prijímaní sviatosti – prostriedku milosti Boha – práve kvôli tomu „brvnu“, ktoré bráni vidieť plnosť súvislostí reality s evanjeliom? Kvôli deficitu ovocia, ktoré prináša „zohýbanie kolena“ pred Otcom?
Venujme teda viac pozornosti a lásky – v súlade s Amoris laetitia 128 – nie iba Jeho darom, ale najprv osobne samotnému a najväčšiemu Darcovi – Ježišovmu Otcovi… Verím, že On môže pomôcť aj pri vyriešení sporu o spôsoboch, ako má Cirkev nakladať s Jeho darmi.
-----------------------
(*) Odkazujem napríklad na dokumentárny film Jána Mančušku Diagnóza X, vysielaný 29. 8. 2013 na ČT2 [7] a [aktualizácia 20. 12.] na rozhovor [8] redaktorky časopisu Reflex Adély Knapovej so psychiatričkou Taťjanou Horkou.

(**) Tie skutočnosti o rodinách a situácii otcov v nich, ktoré synoda o rodine vo svojej pastoračnej činnosti nevidela, zaznamenáva napríklad štúdia: Bakalář, Nytrová, Strachota: O čem sní muži aneb jak to vidí otcové [9]; Alfa Publishing, 2005, ISBN 80-86851-24-9.
Na porovnanie pridávam 20. 12. 2016 i odborné texty doc. PhDr. Ludmily Čírtkovej, CSc. na tému Muži jako oběti domácího násilí [10] a Domácí násilí na mužích z pohledu teorie a praxe [11] z pohľadu viktimológie a kriminológie a ďalšie informácie o domácom násilí na mužoch [12].