Je vo vyspelej časti sveta ťažké byť svätým?

Pán Ježiš hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48) A Druhý vatikánsky koncil bystro dopĺňa: „Všetci veriaci v Krista akéhokoľvek stavu a postavenia sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky.“ (Lumen gentium, 40)

Je to jednoznačná a všeobecná výzva k svätosti adresovaná Božiemu ľudu putujúcemu tu na svete. Teda nám.
Zamýšľal som sa ale, či sa to dá... byť svätcom v dnešnom svete resp. v dnešnej tzv. vyspelej časti sveta. Odpoveď, ktorá hovorí jasne a zreteľne „áno“, mi nepostačuje. Potrebujem vedieť ako, lebo sa mi na prvý pohľad zdá, že je to ťažšie než v minulosti. Isteže, ten, kto ide na misie a pomáha v charite kdesi v Rusku či v treťom svete, tak tam sa „umŕtvovanie“ a askéza, ako i skutky milosrdenstva robia o čosi ľahšie, pretože je tam po tejto stránke obrovské množstvo práce.

Čo ale vo svete plnom internetu, počítačov, biznisu, politickej a náboženskej plurality, voľného času, taktiež vo svete civilizačných problémov – akými sú rozvrátené rodiny, majetkové spory, divoké hádky, časový stres a tzv. deadliny, intrigy v kariére a takpovediac „bolesť z ostrých lakťov“ (z prehnanej asertivity) a tak podobne?

Dokážeme, drahí čitatelia kresťania, byť v našej dobe a našich podmienkach svätí?
-

Keď som bol tínedžer, miništroval som v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. A tam sme sa vždy pred omšou modlili okrem iných aj k sv. Dominikovi Saviovi. Tento mladý a bystrý chlapec, ktorý odmalička vynikal svojou ľudskosťou a kresťanskou vyspelosťou (zomrel v povesti svätosti vo veku 15 rokov a stal sa patrónom miništrantov) ma inšpiroval tiež aj v tejto jeho myšlienke, ktorú prednášal svojim spolubratom v oratóriu:

„Pochopte, naša svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí. Iba sa usilujeme vyhýbať sa hriechu ako veľkému nepriateľovi, ktorý nás okráda o Božiu milosť a o pokoj srdca, a presne si plníme svoje povinnosti.“

A mňa táto myšlienka mimoriadne oslovila, ba až tak, že ju považujem za návod k svätosti v dnešnej dobe, pretože sv. Dominik nežil predsa v stredoveku, žil v 19. storočí a bol veľmi mladý, no pritom sa z celej sily usiloval o svätosť.
-

1. Sme veľmi veselí

Prvý bod v „bojovom pláne“ sv. Dominika je veselosť. Možno už tu zlyháme – aspoň ja určite. Depresie sú vo vyspelej časti sveta priam populárne, no minimálne bežné. Máme príliš veľa stresov, časových limitov a obmedzujúcich termínov. Nestíhame, beháme od jednej povinnosti k druhej. A to všetko preto, lebo sme zotročení peniazmi – potrebujeme ich, aby sme si mohli dovoliť zabezpečovanie rodiny, kvalitnejšie bývanie, dobré jedlo, jednoducho aspoň normálny životný štandard. Takýto technický charakter nášho života je ubíjajúci, obzvlášť ak nás práca príliš nebaví, alebo ak nie sme vhodne platobne ohodnotení.

Ako máme byť pri tomto všetkom stále veľmi veselí?

Myslím, že naše emócie boli v aj v Dominikovej dobe a sú aj v našej dobe veľmi kolísavé. Haprujú. To je normálne. Preto nemôžeme byť neustále doslova rozradostení. Avšak! Avšak veselosť Dominik myslel nielen ako radosť, ale najmä ako životný optimizmus a pozitívne myslenie. V perspektíve Božích detí, ktoré sú povolané k svätosti a k večnej spáse, jednoducho nemožno žiť ako kresťan s negatívnym pohľadom na svet, pretože, hoci je svet skazený a tmavý, my sme svetlom sveta a soľou zeme (Mt 5, 13-14). Výnimkou môžu byť vážne traumy a duševné ochorenia, avšak i tam sa dá zasvietiť svetielkom nádeje a postupne sa učiť pozitívnemu, kresťanskému mysleniu, podľa ktorého vnímame svoj krásny osud v Božom kráľovstve.
-

2. Vyhýbať sa hriechu

Dominik dopĺňa, že hriech nás okráda o Božiu milosť (a o pokoj srdca). Preto sa domnievam, že predovšetkým má na mysli ťažký hriech, ktorý v nás likviduje posväcujúcu milosť. Ale ako poznám Dominikov životopis, tak je nepriateľom každého hriechu. Vyhnúť sa úplne vlastnej hriešnej prirodzenosti je pre človeka všetkých dôb veľmi ťažké, ba až nemožné. Ale vyhnúť sa smrteľnému hriechu, ktorého predmetom je vážna vec, je spáchaný s plným vedomím a uváženým súhlasom (KKC 1857), je možné. Verím tomu pevne.

Prečo?

Vážna vec – k tej sa dostávame pomerne jednoducho; v našej dobe je toľko vážnych pokušení ako zrniek piesku na pláži. Plné vedomie – väčšinou ním disponujeme všetci aj pri menších hriechoch. Ale uvážený súhlas? Tam vidím priestor pre odpor. Uvážený súhlas činí z hriechu osobnú voľbu proti Božej láske. To je šanca! Veď kto z nás chce voliť proti Bohu, ak sme kresťania? Nikto. Ak zhrešíme, hrešíme z vlastnej slabosti a málokedy preto, že by sme sa vedome rozhodovali a uvážene si premysleli hriech ako vzdor voči Bohu a Jeho prikázaniu. No nie? Aspoň u mňa to tak veľakrát platí. Preto sv. Dominik vyzýva k stráneniu sa takéhoto premysleného vzdoru voči Jeho láske (voči Jeho prikázaniam). A to sa pomocou modlitby a rozjímania, prosbou o Božiu milosť dá aj v našej dobe. To sa musí dať v každej dobe, pretože Božia milosť je tu stále pre všetkých.

Kľúč k rozpoznaniu, či náš hriech je ťažký, je dvojaký – výchova svedomia a vzdelanie v učení Katechizmu.

Poznáte to, v niektorom svedomí sa neotočí ani mravec, v inom sa otočí aj autobus. Ideál je kdesi v strede. Na to potrebujeme Katechizmus a najmä Sväté písmo. Vychovávať svedomie je formačná, celoživotná aktivita. Preto treba prosiť Ducha Svätého o dar rozvahy (ktorý je jeden z birmovných darov), aby sme vedeli rozpoznať mieru vážnosti nášho hriechu a najmä mieru nášho osobného súhlasu, pretože niekedy spáchame všedný hriech len kvôli slabosti, a nie kvôli uváženému súhlasu (a to zďaleka nie je vždy tak ľahko rozlíšiteľné).

„Duchu Svätý, ktorého sme Ťa prijali vo sviatosti birmovania, príď a nauč nás čítať udalosti nášho života a dejín vo svetle evanjelia. Daj, aby nám, veriacim v Krista, nikdy nechýbal Tvoj dar rady, a tak aby sme sa naučili kráčať po chodníkoch spravodlivosti a pokoja. Amen.“
-

3. Pokoj srdca

Tretí bod, ktorý sv. Dominik spomína na ceste k svätosti, je pokoj srdca (o ktorý nás pripravuje najmä hriech). Čo to ale znamená? Znamená to ustálenie vlastného vnútra, čo nastane po uvedomení si hodnoty svojej dôstojnosti, ktorá je dokonca umocnená sviatosťou krstu (www.radiovaticana.org). Vtedy pochopíme, akí dôležití sme pre Pána (porov. Jn 3, 16), hoci by nás mohol „šmahom myšlienky“ kvôli hriešnosti zaraz vymazať z dejín. Keď prijmeme svoju hodnotu a svoju dôležitosť v „Božích očiach“, tak sa rozbúrené hladiny našej duše, ktorú trápia rozmanité denné starosti, ako i rôznorodé duchovné boje, upokoja a my môžeme okúsiť, čo znamená pozitívne kresťanské myslenie a čo znamená pokoj srdca.

Stále majme pri dosahovaní pokoja srdca na pamäti známe slová sv. Augustína: „Nespokojné je srdce naše, kým nespočinie v Tebe, Bože.“
-

4. Plníme si svoje povinnosti

Nuž, a posledný svätým Dominikom odporúčaný bod na ceste k svätosti je verné a usilovné plnenie si svojich povinností. Dominik to preukazoval vo svojom stave – teda bol vzorný žiak, ktorý sa pracovito učil a ešte stíhal aj častú modlitbu a uzmierovanie početných roztržiek svojich spolužiakov. My sme v rôznych stavoch a povolaniach. Ak práca neodporuje nášmu kresťanskému svedomiu, musíme robiť všetko preto, aby sme bojovali s lenivosťou (pozri aj články napomáhajúce trošku v tomto boji: „O lenivosti ako acédii alebo o duchovnom znechutení“ (http://blog.christ-net.sk/?q=node/301), „Prečo sa niekomu chce a niekomu nechce, riešenia lenivosti“ (http://blog.christ-net.sk/?q=node/289).
-

Záver

Aby sme mali dostatok síl pre plnenie si povinností, pre ustálenie rozbúreného srdca, pre vzdorovanie pokušeniam a pre následné odriekanie, ako i pre pozitívne kresťanské myslenie, prejavujúce sa často vo veselosti, bude zrejme treba modlitbu: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15, 5) Veru, bez Pána sa nepohneme, bez darov Ducha sme bezradní, bez Ježišových milostí sme stratení. Mnohí sa zľaknú – joj, ale práve modliť sa mi robí ťažkosti. Pre týchto „začiatočníkov“ sú vhodné písané modlitby (aspoň tie základné ako Otče náš, Zdravas´, Krédo a Sláva Otcu), a potom zaiste strelné modlitby, ktoré bezpochyby môžu aspoň zo začiatku dominovať.

Aj s krátkou modlitbou (ktorú dokonca Pán Ježiš odporúča – porov. Mt 6, 7) môžeme urobiť vo svojom duchovnom živote veľké pokroky a divy. A môžeme sa prihovoriť aj k sv. Dominikovi, ktorý tak veľmi horlil za svätosť, aby nám na našej vlastnej ceste k svätosti vyprosil u Pána všetky potrebné milosti:

„Svätý Dominik Savio,

pomôž nám spoznať Božiu lásku, aby sme našli silu žiť úplne pre Ježiša a zanechať hriech.

Daj, aby sme sa s pomocou Panny Márie naučili plniť si svoje povinnosti, trpezlivo zušľachťovať svoju povahu a odvážne sa angažovať pre dobro druhých.

Nech takto objavíme spolu s tebou pravú radosť a staneme sa šťastnými tu i vo večnosti.

Amen.“

(modlitba prevzatá z www.saleziani.sk)
-
Tak jest.
-