Zatvrdilé srdce - zo zamyslenia P. Milana Bubáka

Nestalo sa vám, milí priatelia, že ste sa ocitli v situácii, kedy ste vedeli, že by ste mali čosi cítiť a vy ste necítili vôbec nič? Boli ste ako stvrdnutá koža na vašich chodidlách; môžete do nej pichať ihlou koľko chcete, necítite nič. O človeku, ktorý necíti nič, hovoríme že je bezcitný a že má tvrdé srdce. Je to človek, do ktorého nepreniká už nič. Jeho srdce stratilo schopnosť naladiť sa aj na ľudí aj na Boha a  od nich prijímať podnety k nevyhnutným zmenám vo svojom živote. Ježiš takého jedného spomína v dnešnom evanjeliu. Je to človek, ktorý bol v sebe uzavretý tak, že odmietol počúvať úplne každého. Jeho myseľ bola vzdorovitá, jeho vnútro pyšné, jeho srdce tvrdé. Škoda, jeho tvrdé srdce mu je k ničomu; užitočné nám je len srdce citlivé. Preto sa nečudujme tomu, čo nám prízvukuje Kniha prísloví: „Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života (4, 23) a čo nás necháva štyri krát opakovať dnešná liturgia slova v žalme po prvom čítaní: „Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.“

Aké sú znaky, že máme tvrdé srdce? Spomeniem ich päť. Prvý znak: Odmietaš sa s ľuďmi rozprávať o sebe. Sv. Pavol hovorí: „Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. Hovorím ako svojim deťom: odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.“ (2 Kor 6, 11-13). Jedným z najistejších znakov, že tvoje srdce je tvrdé je to, že nie si s nikým ochotný zapojiť sa do rozhovoru o nejakej vážnej téme. Akonáhle niekto začne pred tebou rozprávať o téme, ktorá je pre teba citlivá, rozhovor ukončíš. Je normálne, že každý z nás máme témy, o ktorých nám nie je ľahké rozprávať. No nie je normálne, keď sa uzatvoríme pred všetkým, čo by nám čo len troška mohlo ísť pod kožu.

O čo tu ide je otázka, či sa chceme dať ľuďom spoznať, alebo chceme zostať pred nimi úplne skrytí. Otvoriť svoje srdcia ľuďom dokorán, samozrejme nie je vždy dobrým riešením. No neotvárať svoje srdcia nikdy pred nikým bude v konečnom dôsledku znamenať, že v živote ostaneme sami – bez priateľov a bez skutočných vzťahov.

Aké tu je riešenie? Neboj sa zraniteľnosti. Nemaj strach otvoriť svoje srdce pre niekým. Nie pred každým! Iba pred niekým; tak, ako to odporúča dnešné evanjelium. A nehovorte len o počasí....

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].