Pápež František dnes:„Duchovní pastieri nech nie sú tvrdí, ale nech majú Ježišovu nežnosť a blízkosť.“

„Ježiš si neotvára kanceláriu duchovného poradenstva s oznamom «Prorok prijíma v pondelok, stredu, piatok od tretej do šiestej. Vstupenka stojí toľko a toľko, alebo ak chcete, môžete dať dobrovoľný príspevok.» Nie, Ježiš takéto niečo nerobí. Ani si neotvára lekársku ambulanciu s oznamom: «Chorí nech prídu v ten a ten deň, a budú uzdravení». Ježiš prichádza priamo medzi ľudí.“

A „toto je príklad pastiera, ktorý nám Ježiš predkladá“, dodal Svätý Otec, rozprávajúc o jednom „svätom kňazovi, ktorý takto sprevádzal svoj ľud“ a ktorý bol z tohto dôvodu večer „unavený“, a to únavou „skutočnou, nie idealizovanou“, unavený ako „ten, kto pracuje“ a stojí uprostred ľudí. Ježiš rád vychádza v ústrety ľuďom v problémoch, keď ho o to prosia.

Ale dnešné evanjelium tiež učí, že v zástupe je Ježiš „tlačený“ všetkými okolo a „dotknutý“. Minimálne päťkrát sa objaví toto slovo na stránkach Markovho evanjelia, podotkol Svätý Otec a poznamenal, že takto dnes koná aj ľud počas pastoračných návštev, a to s úmyslom „načerpať milosť“, čo duchovný pastier aj cíti.

Ježiš sa nikdy nestiahol dozadu, naopak „platí“ aj „hanbou“ a „posmechom“ za to, že vykoná dobro. Toto sú „stopy Ježišovho konania vo svete“, a teda „postoje skutočného pastiera“, vysvetlil pápež:

„Pastier je pomazaný olejom v deň svojej vysviacky: kňazskej a biskupskej. Ale skutočný olej, ten vnútorný, je olej blízkosti a nežnosti. Pastierovi, ktorý nevie byť blízkym, niečo chýba. Možno je vlastníkom územia, ale nie je pastierom. Pastier, ktorému chýba nežnosť, bude prísnym, takým, ktorý palicuje ovce. Blízkosť a nežnosť, vidíme to tu, taký bol Ježiš.“

Aj duchovný pastier, tak ako Ježiš, „končí svoj deň unavený“, ustatý z „konania dobra“, dodal pápež František. A ak jeho postoj bude taký, ľud pocíti živú prítomnosť Boha. Svätý Otec to uzavrel v podobe prosby smerujúcej k Pánovi:

„Dnes môžeme pri svätej omši prosiť za našich pastierov, aby im Pán dal milosť kráčať s ľudom, byť medzi ľudom s veľkou nežnosťou a veľmi blízko. A ak ľud nájde svojho pastiera, má ten výnimočný pocit, ktorý sa cíti len v prítomnosti Boha – a tak končí úryvok evanjelia – «I stŕpli od veľkého úžasu». Je to úžas z cítenia blízkosti a nežnosti Boha v pastierovi.“

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].