Byť neodbytní v modlitbe

... V centre kázne Svätého Otca dnes bol úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (11,5-13), v ktorom sa hovorí o tom, ako sa máme modliť. Ježiš svojim učeníkom rozpráva príbeh o mužovi, ktorý o polnoci klope na dvere svojho priateľa a prosí ho o chlieb. Priateľ mu odpovedá, že to nie je ten správny moment, lebo je už v posteli, avšak nakoniec sa zdvihne a dá mu to, o čo žiada.

Pápež František zdôraznil tri prvky: človek v núdzi, priateľ, chlieb. Muž z evanjelia svojou návštevou priateľa prekvapil a jeho prosba o pomoc je  nástojčivá, pretože má dôveru v priateľa, ktorý má to, čo on potrebuje. Prosí „s neodbytnosťou“ - a týmto spôsobom nás chce Pán naučiť, ako sa treba modliť, povedal Svätý Otec:

„Treba sa modliť s odvahou, pretože keď sa modlíme, zvyčajne máme istú potrebu. Priateľom je Boh – on je bohatý priateľ, ktorý má chlieb, má to, čo potrebujeme. Akoby Ježiš povedal: „V modlitbe buďte neodbytní. Neunavte sa“. Avšak neunavte sa v čom? – V prosení. Proste a dostanete.“

Ako pokračoval pápež, „modlitba nie je ako čarovná palička“, nie je to tak, že hneď, keď poprosíme, už to aj dostaneme. Nejde o to, aby sme povedali dva Otčenáše a potom šli preč:

„Modlitba je istou prácou: prácou, ktorá si od nás vyžaduje vôľu, stálosť, vyžaduje si, aby sme boli odhodlaní, bez ostychu. Prečo? Pretože klopem na dvere môjho priateľa. Boh je priateľom a s priateľom to je možné. Stála, neodbytná modlitba. Pomyslime napríklad na svätú Moniku, koľko rokov sa takto modlila – a to aj so slzami – za obrátenie svojho syna. A Pán nakoniec otvoril dvere.“...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].