Z rannej homílie pápeža Františka: Rodičovská múdrosť

...Vo Svätom písme poznáme Jozefa ako „spravodlivého muža, ktorý dodržiaval Zákon, robotníka, pokorného, zamilovaného do Márie“. V prvej chvíli tvárou v tvár nedorozumeniu „uprednostňuje stiahnuť sa bokom“, „Boh mu však potom zjavuje jeho poslanie“. A tak Jozef prijíma svoju úlohu, svoju rolu a sprevádza rast Božieho Syna „v tichosti, bez súdenia, bez ohovárania a bez klebiet“.

„Pomáhať rásť, rozvíjať sa. Takto hľadal miesto, aby sa dieťa narodilo. Staral sa oň, pomáhal mu rásť, učil ho remeslu, je tu mnoho vecí... V tichosti. Nikdy si syna neuzurpoval ako svoje vlastníctvo: nechal ho rásť v tichosti. Nechať rásť – toto slovo by nám mohlo veľmi pomôcť, nám, ktorí od prirodzenosti chceme strkať nos do všetkého, a predovšetkým do života druhých. „Prečo robí toto? A prečo tamto?“ A začínajú klebetiť, vravieť... – On však necháva rásť. Chráni. Pomáha, avšak v tichosti.“

Svätý Otec ďalej spomenul múdry postoj mnohých rodičov – schopnosť čakať, bez toho, aby dieťa rýchlo okríkli, aj keď urobilo chybu. Je nevyhnutné vedieť čakať prv ako povieme slovo schopné dať rásť. Čakať v tichosti, tak ako to robí Boh so svojimi deťmi, s ktorými má veľkú trpezlivosť...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].