Z homílie z Popolcovej stredy: Nabrať kurz k trvalým hodnotám

...Každý z nás si môže položiť otázku: hľadám kurz na ceste života? Alebo sa uspokojím s tým, že prežívam deň mysliac jedine na to, aby mi bolo dobre, aby som vyriešil nejaký ten problém a aby som sa trochu zabavil? Aký je to kurz? Možno hľadanie zdravia, o ktorom dnes mnohí hovoria, že má prednosť pred všetkým, no skôr či neskôr sa vytratí? Možno hmotné dobrá a blaho? Nie sme na svete pre toto. Vráťte sa ku mne, hovorí Pán. Ku mne. Pán je cieľom našej púte svetom. Kurz treba nasmerovať na neho.

K tomu, aby sme znovuobjavili kurz, sa nám dnes ponúka znamenie: popolec na hlave. Je to znamenie, ktoré nám dáva zamyslieť sa nad tým, čo máme v hlave. Naše myšlienky sa častokrát ženú za prechodnými vecami, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Ľahká vrstva popola, ktorú prijímame, je na to, aby nám s jemnosťou a s pravdou povedala: z mnohých vecí, ktoré máš v hlave, za ktorými sa každý deň naháňaš a lopotíš, nezostane nič.

Akokoľvek sa namáhaš, zo života si so sebou neodnesieš žiadne bohatstvo. Pozemské skutočnosti sa pominú, tak ako prach vo vetre. Majetky sú dočasné, moc sa pominie, úspech zájde. Dnes dominujúca kultúra vonkajškovosti, ktorá vedie k tomu, aby sme žili pre pomíňavé veci je jedným veľkým klamstvom. Pretože je to ako vatra: keď dohorí, zostáva len popol.

Pôstne obdobie je časom na to, aby sme sa oslobodili od ilúzie žiť naháňajúc sa za prachom. Pôst znamená znovuobjaviť to, že sme stvorení pre oheň, ktorý stále horí, nie pre popol, ktorý rýchlo vyhasne; pre Boha, nie pre svet; pre večnosť Neba, nie pre klamstvo zeme; pre slobodu synov, nie pre otroctvo vecí. Môžeme si dnes položiť otázku: na ktorej strane som? Žijem pre oheň, a či pre popol?

Na tejto ceste návratu k tomu podstatnému, ktorou je Pôstne obdobie, Evanjelium navrhuje tri etapy, ktorými nás Pán žiada prejsť bez pokrytectva, bez pretvárky: almužna, modlitba a pôst. Na čo slúžia? Almužna, modlitba a pôst nás vedú k jediným trom skutočnostiam, ktoré sa nepominú. Modlitba nás opätovne napája na Boha; dobročinná láska nás spája s blížnym; pôst so sebou samým. Boh, bratia a môj život: to sú skutočnosti, ktoré sa neskončia v ničote a do ktorých treba investovať….

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].