Svedectvo o mojom prežívaní Posvätna

Obsah článku

1 Všeobecná skúsenosť (alebo namiesto Úvodu)
2 Moja skúsenosť – Posvätno ako majestát a totalita svätosti
3 Moja skúsenosť – Božstvo ako osobný Priateľ a osobný Spasiteľ
4 Záver

1 Všeobecná skúsenosť (alebo namiesto Úvodu)

Kresťanská spiritualita pripúšťa, ba priam predpokladá, že človek je otvorený transcendencii Boha, ktorá sa dá vyjadriť aj ako radikálna Inakosť, Odlišnosť, Totalita radikálneho kvalitatívneho rozdielu oproti človeku. Boh absolútne presahuje svet a človeka, nekonečné bohatstvo božského života ľudský rozum nedokáže obsiahnuť, ani len pojmovo pojať. Vyvstávajú tu dve otázky: (1) „Čo znamená, že je človek otvorený transcendecii Posvätna?“ a (2) „Čo znamená, že Boh ako Posvätno je transcendentné?“

(1) Človekovo otváranie sa Transcendentnému božstvu sa potvrdzuje priamo v bohatej náboženskej skúsenosti s Bohom, kedy sa s Ním človek stretáva v úzkom vzťahu, Boh sa javí ako niečo mohutné, hrozivé, tak neuveriteľne majestátne a veľkolepé, že keď človek okúsi Jeho dotyk, dotyk priamo v ľudských bytostných základoch celej jeho duše, osobnosti a srdca, tak mu takáto situácia, prinášajúca svätosť, vyvolá priam úctivý strach – neskonalú bázeň. Človek je voči tejto situácii nielenže otvorený, ale aj k nej vedený, je k nej nasmerovaný svojou sebe vlastnou povahou vždy hľadať horizont, ktorý ho bude posúvať ďalej a ďalej. Hľadá, čo ho prekračuje, čo ho presahuje. To automaticky neznamená uchopenie Nekonečna, ale iba nasmerovanie k Nemu a možnosť otvorenia sa pre zážitok s Posvätnom.

(2) Boh v našej kresťanskej spiritualite nie je transcendentný v zmysle bezvzťahovej aseity („aseita“ je scholastický termín vyjadrujúci hypotetický prípad absolútnej Božej nezávislosti od sveta). Je transcendentný v takom zmysle, že dokáže a chce konať v rámci svojej nebojácnej lásky, ktorá je vždy svojou prirodzenosťou bipolárna, a tak koná činy, ktoré zakladajú vzťah medzi Sebou a človekom nielen bez toho, aby bolo ohrozený človek zjednotením či splynutím s Nekonečnom a zánikom svojej individuality, ale dokonca zakladá vzťah, garantujúc práve ním rozdielnosť dvoch pólov dialógu lásky – Boha a človeka. Preto, hoci je človek obmedzený a nikdy nepojme Transcendentno, možnosť dialógu a vzťahu je samotným Bohom umožnená a zasľúbená.

Toto môže byť skúsenosť nábožného človeka vo všeobecnom poňatí. Teraz sa zverím, ako ma Pán požehnával a ako som Jeho vnímal vo svojej fenomenológii náboženského života ja sám.

2 Moja skúsenosť – Posvätno ako majestát a totalita svätosti

Asi pred dvoma mesiacmi som vyskúšal v izbe opäť raz pokľaknúť k posteli a modliť sa takpovediac „oficiálne“ – to znamená nielen sa prihovoriť akoby mimochodom, ale skutočne sa stíšiť, zamerať sa plne na Božiu prítomnosť. Hneď ma dobehol pocit, pre ktorý som sa dlhšie takejto forme modlitby vyhýbal (teda ak pominiem istú dávku duchovnej lenivosti). Bol to pocit zážitku s mohutným majestátom, ktorý skutočne nemožno nazvať inak, než ako Totalita radikálne desivej a ohromnej svätosti (slovo „totalita“ myslím ako „plnosť“). Nie je to svätosť, s ktorou možno prirovnávať skúsenosť s hrdinskými čnosťami. Je to svätosť absolútna a absolútne vznešená, axiologicky najvyššia a úplne hrozivo konkretizovaná do troch Osôb s rovnakou cťou a slávou.

Boh sa mi stal skutočným „tremendom“, teda hrôzu vyvolávajúcim dôvodom neskutočnej bázne. To však nebol negatívny rys mojej viery, kedy by prevládla vláda akéhosi strachu z Boha, ktorý by ma od Neho odlučoval. Ba práveže naopak! Boh mi bol aj „fascinans“, teda veľmi príťažlivým pólom nášho osobného dialógu lásky, kedy sa mi Jeho rázna a mohutná svätosť stala hľadaným cieľom, v ktorom sa sústredila všetka moja túžba po Bohu, po Jeho kráľovstve a po večnej účasti na Jeho božskom živote.

Takýto stav prevládal u mňa veľmi dlho a pozvoľna pretrváva dodnes. Boh bol najmä v minulých mesiacoch pre mňa Svätým, pričom tento Svätý, Svätý, Svätý bol kolosálnym božstvom, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi. Ktorý je Stvoriteľom všetkého súceho, všetkého vesmíru i duchovného sveta. Je to mimoriadne nevšedný a mimoriadne obohacujúci rozumový uchop, ktorý ako hlavný zdroj mojej bázne inšpiruje a utvrdzuje moju vieru, nádej a lásku.

3 Moja skúsenosť – Božstvo ako osobný Priateľ a osobný Spasiteľ

Neskôr som pristúpil k sviatosti zmierenia a opäť som mohol prijať božskú Eucharistiu. Začal som chodiť na sväté omše aj cez týždeň vždy pred školou a zakaždým som nechal precitnúť svoje srdce božskou prítomnosťou Svätosti Božieho Syna. Nastala doslova hlboká zmena v mojom prežívaní Posvätna. Nemožno úplne potvrdiť, že by som zabudol na bázeň a hĺbku rešpektu pred majestátom Božej svätosti, skôr by bolo vhodné sa vyjadriť tak, že pribudol nový rozmer do dialógu lásky medzi mnou a Bohom. Bol to rozmer, ktorý som zažíval i v minulosti, keď som chodil na sväté prijímanie. No teraz som si ho nanovo uvedomil a zaiste aj nanovo začal prežívať. Tento rozmer sa dá pomenovať ako rozmer priateľstva.

Svätý už nebol len veľkolepý, pri ktorom si uvedomím svoju nehoráznu malosť a nepatrnosť resp. nehodnosť a hriešnosť, ale stal sa mi Transcendentnom, ktoré samo započína so mnou vzťah a povoláva ma k Sebe, aby som v Ňom mal plnosť života.

Pán Ježiš, zjavujúci sa mi ako Spasiteľ a vstupujúci do môjho srdca pod spôsobom Eucharistie, ma oslovil ako Priateľ, ktorý už odstraňuje hrôzu a zážitok „tremenda“, ale utvrdzuje ma v nádeji, láske a viere čisto prostredníctvom jasného a príjemne blízkeho tónu Svojho prístupu, čo citlivo sprevádza aj moje, tie spomínané bytostné základy duše. Je to prejav tajomstva, ako veľmi záleží Ježišovi na tom, aby Jeho obeta nevyšla ani v jednom prípade ľudského života nazmar. Cítim to vo vlastnom „prípade“ veľmi zreteľne a môžem svedčiť, že tón Ježiša je veľmi páperistý a jemný voči všetkým aspektom ľudskej nedokonalosti, ktoré veľmi rád zahŕňa svojou trpezlivosťou, pokojom a nadšením pre vec spásy svojich draho vykúpených Božích detí.

4 Záver

Takto skusujem Posvätno ako konkrétne božstvo nebeského Otca, Božieho Syna a Svätého Ducha, ktorý sa mi zjavuje v dvojakom charaktere nášho spoločného dialógu lásky. Jednak cítim úžas a vážnosť pred Svätosťou, ktorá ma fascinuje a veľmi priťahuje svojím nerozlúštiteľným tajomnom, na druhej strane vnímam Svätosť ako konkretizovanú do božskej Osoby Pána Ježiša, čo ku mne trpezlivo a s láskou pristupuje sťaby k Svojmu priateľovi, čím mi otvára priestor pre možnosť naplnenia môjho srdca vášnivým zanietením pre vec Božieho kráľovstva. Som nadšený, že môžem byť účastným na dobrodružstve života kresťanskej viery a že o svojej náboženskej skúsenosti môžem s radosťou svedčiť na blogu pre svojich bratov a sestry v Kristovi, ako i pre všetkých skúmajúcich ľudí dobrej vôle. :-)

Ďakujem za vypočutie. :-)