Prečo dostávať pohľadnice len na Veľkú noc?

Pôst má svoju príťažlivosť a je zamyslením i očakávaním, toho čo bude nasledovať po ňom. Čo mňa na pôste fascinuje, je kríž a Ježišova pokora pred mocnými sveta, ktorí ho odsúdili na smrť!
Predvčerom mi prišiel e-mail, ktorý ma potešil: „Prajem Ti v tomto pôstnom období veľa trpezlivosti so sebou i s blížnymi. Dostatok času na modlitbu i rozjímanie o Ježišovom umučení, hojnosť Božieho milosrdenstva, veľa odpustenia pre seba i pre tých, ktorí Ti ublížili!“
E-mailová pohľadnica, v strede ktorej bol kríž a na ňom umučený Kristus. Poviete si, takýchto pohľadníc dostávam každý rok. Iste, ale nie v období pôstu...
Pre každého z nás by mal byť pôst najmä odpúšťaním a kajaním sa. Ale, vieme odpustiť tým, ktorí nás vyhadzujú z práce, pretože máme iný názor a stojíme na strane pravdy? Vieme, odpustiť tým, o ktorých vieme, že nás ohovárajú na každom kroku? Vieme byť veľkorysí k tým, čo nám zle robia? Chceme odpustiť aj sami sebe?
Alebo chceme tak ako doteraz, odplácať zlo sťažovaním si, nebodaj, nadávaním a rúhaním sa voči Bohu? Iste, všetci poznáme tzv. jo-jo efekt (spoveď – hriech – spoveď), ale s Bohom nemožno hrať hru donekonečna!
Pri doručení výpovede, mimochodom na Popolcovú stredu, som šéfovi zopakoval myšlienku ktorú povedal jeden z cirkevných otcov: „Môžeš Boha preklínať, môžeš v Boha neveriť, môžeš ho vylúčiť zo svojho srdca, ale nemôžeš zabrániť, aby bol!“
Snažme sa nielen veriť v Boha, ale najmä uveriť mu! Uveriť jeho láske, jeho odpúšťaniu a jeho nekonečnému milosrdenstvu!
Lebo ak sa snažíme žiť úprimne podľa svedomia a hľadáme spoločné dobro tak prinášame do nášho života svetlo, radosť, pokoj a najmä odpustenie v láske.
Nebudeme síce v priazni u našich šéfov, ba možno nás označia za bláznov, ale vtedy sa radujme, že sme aspoň trochu podobní Ježišovi.
A tak som si povedal, prečo dostávať pohľadnice, len na Veľkú noc?