Panáčik z hliny

Jedného dňa vytvoril šikovný umelec malého panáčika z hliny. Vytvoril ho preto, že ním chcel niekomu spraviť radosť. Kým si rozmyslel, komu tento darček venuje, odložil ho na poličku, aby zatiaľ tešil jeho.

No raz v noci panáčik ožil, začal nad sebou uvažovať a pozeral pritom do zrkadla. Najprv videl iba všetko pekné, čo na ňom bolo. Keď sa už vynadíval na tie krásne detaily, začal si postupne všímať veci, ktoré mu vadili. Čím dlhšie sa na ne pozeral, tým bol mrzutejší.
Vtedy ho začul umelec. Pristúpil k nemu hneď po tom, ako si vypočul jeho slová a s úsmevom i pokojom mu vraví: “Prestaň byť taký mrzutý, ja som ťa vytvoril takého, aký si, s určitým zámerom. Chcem ťa totiž darovať niekomu, kto pochopí môj darček tak, ako ťa milujem ja teraz. Ja som ťa vytvoril a stál si ma veľa námahy, si preto pre mňa krásny i vzácny aj so svojimi chybičkami. Chápeš už?“

Nasledujúceho dňa panáčik z hliny pochopil úplne. Stal sa nežným darčekom lásky človeku, ktorý potreboval šťastie do svojho života.

Miroslav Schlesinger – Začni už žiť