Nechuť vstupovať do rozhovorov, nechuť nadväzovať vzťahy, smiať sa a plakať spolu. Keď už ani rozhovor so sebou samým nefunguje. Keď panuje všade navôkol i vo vnútri ticho.
Môže byť človek ešte viac sám? - keď mu ujde znechutený aj posledný spoločník – svoje vlastné Ja...
Žalárom je vlastné vnútro. Ticho vládne v ňom. Ako hrob sa cíti človek, bez vášne a zanietenia, bez cieľa a smerovania, bez potreby vyjadrenia...
Ticho sa stalo odpoveďou na nepoloženú otázku.
Nik nie je doma. Zastal čas a nedá sa ísť vpred, ani sa vrátiť späť. Ako obraz na plátne... Žiaden smútok, ani ľútosť, ale túžba po samote je tu prítomná - po samote, kde je i vlastné Ja na príťaž.
Rozrušiť múry, vliať nový život do tela duše sa javí ako dávno prežitá vidina. Zostať sedieť a nekonať. Čakať na niekoho a nevolať... Nepísať, nehovoriť, len prežívať.
Všetko už bolo povedané a nič nie je už treba pridať.
Odkazy:
[1] https://portal.christ-net.sk/user/11
[2] https://portal.christ-net.sk/taxonomy/term/8