Prečo u nás každý rok ako prvé kvety nerozkvitnú ruže.
Veď im dáva svet tie „naj“ prívlastky.
Ony hrdé a krásne,
pomenované významnými menami,

Stačí pár lúčov slnka a všetko je inak.
Ak niečo žiarilo, zažiari viac.
Ak niečo nežiarilo, začne žiariť.
Máme s tým skúsenosť.
Nie?

Osudy kvetov sú spravidla rovnaké.
Uväznené v črepníkoch túžia po svetle a čakajú na trochu vody,
čo im dá šancu žiť.

Dnes ráno, keď sa všetko trblieta na strieborno (teda aspoň tam, kde je sneh),
nám liturgia ponúka Zlaté pravidlo:

Niekedy človek nevie vyjsť zo seba.
Je toho toľko, čo mu v tom bráni
(strach, ohľady, pýcha...).
Tak ako slnko, keď ho držia mraky.

Bude toho veľa.
Zaručených „právd“, poloprávd, špekulácií...
Aj keď v našich končinách kraľuje zima,
aj u nás budú mať novinári žatvu.

Dávať sem obrázky papierových dekorácií,
keď je vonku zasnežená krajina
a pod nohami vŕzga pravá zima,
to je riadne smiešna vec.

Taká,