Na bielom snehu stopy biele.
Zostali,
kým ich nezaveje,
nový sneh
či neroztopí dážď.
Na bielom snehu biele stopy.
Zostali.

Aj v snehu,
aj v mraze,
stále rovnaké.
Nik o nich nepochybuje,
že sú to šípky.

To len s nami,
s ľuďmi,
to nie je také jednoznačné.

Aj človek aj strom rastie smerom k nebu.
Niektorý priamo, iný plný hŕč.
Aj človek aj strom rastie.
Teda mal by.
Len rast je život,

Keď odchádzajú anjeli
nepočuť jemný šuchot krídel.
 
Keď odchádzajú anjeli
zrazu je prázdne miesto v postieľke.
 
Keď odchádzajú anjeli
zem chudobnie.
A nebo bohatším sa stáva.
 

Uteká a nepohne sa z miesta.
To dokáže človek na bežeckom páse.
 
A ešte na úteku pred životom.
Uteká a z miesta nepohne sa.
 

Každý z nás má zvyčajne veľa povinností,
a niektoré možno niekedy nestíhame plniť.
No jednu by sme nikdy nemali zanedbať.

Nemajú túžbu letieť stromy
tak, ako letia oblaky.
Nemajú túžbu.
To je šťastie.
Veď keby nám tak uleteli,
to by bol riadne divný svet.