Už kvitnú fialky.
A tak som urobila pár fotiek.
Keď som ich sťahovala do počítača,
na rádiu Slovensko,
v relácii „Trendy, móda, životný štýl...“,

Veľmi dobre poznám dialóg,
ktorý nasleduje po týchto slovách.

Ale,
veľmi dobre poznám aj argumenty,
ktoré viem nájsť ja,
keď mne niekto povie:

Je presne taká ako moja životná cesta.

S polepenými či nepolepenými výtlkmi,
zákruta na zákrute,
kúsok po rovine,
potom do kopca
a potom z kopca,

Keď príde ťažká, bolestná situácia,
prídu aj otázky,
na ktoré je ťažké hľadať odpoveď.
Možno aj takáto...

Kedy je človek najviac človekom?

Keď dokáže za každých okolností milovať?

Bolia ma kríže.
Ale, celkom sa z toho teším.
Mám na to minimálne dva dôvody.
Jeden je ten, že ak sa hovorí:

Keď sa v týchto dňoch pozrieme okolo seba,
veľa optimizmu nám to asi nedodá.

Na chodníkoch a uliciach našich miest a dedín

Na tanec kráľa Dávida pred Pánom (2 Sam 6, 1 -23),
som si spomenula,
keď malá,
ani nie trojročná Emka,
vyšla v kostole z lavice a začala sa točiť.