V bežnom živote nula nepôsobí veľmi príťažlivo.
Ak je niekto označený ako nula,
ak má nulu na konte,
tak to je pre nás,
nula bodov.

Dostala som fotky.
V maile bolo napísané:

„Ahoj,
posielam svoj prvý pokus o tortu,
nevyzerá ktovieako,
ale bola celkom dobrá.”

Naozaj,

Je taká doba.
Počúvame, hovoríme stále dookola.

A ak má platiť,
že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou,
tak v tomto prípade,
asi uveríme tiež.

zvykneme hovoriť.
Pred takými 25 rokmi,
to z nás vyhŕklo,
keď sme na dovolenke v Juhoslávii stretli známeho,
ktorého sme už dávno nevideli.

Úlohy, termíny, stretnutia, nákupy, návštevy, spoje...
všetko treba stíhať.

A tak sa často zrýchľuje pohyb našich myšlienok, rúk, nôh,

K takejto kráse by sa patrilo aj niečo pekné napísať.

Ale,
pekne písať,
to teda vôbec nie je jednoduché.
A tak,
načo to siliť.

Text, ktorý nasleduje nižšie, bol napísaný v minulom roku.
Vtedy som ho posielala svojim priateľom mailom.
Dnes ho ponúkam čitateľom môjho blogu.