Úvodná modlitba
Boh vidí Kristovu obetu súčasne s našim životom. Každodenne ľudia trpia a v bolestiach zomierajú. Tak náš Pán pokračuje vo svojej obete nebeskému Otcovi za spásu človeka. Krížová cesta je vlastne cesta životom.
I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Veľký a mocný v slove a čine bol Pán za svojho verejného pôsobenia. Dotkol sa hlboko myslenia a konania mocných, jedol s hriešnikmi, dával prednosť chudobným a chorým. V tejto hodine sa mu všetci pomstia.
Pane, ja viem, že budem odsudzovaný, keď sa pokúsim aspoň trochu žiť ako Ty. Pomôž mi bojovať, pomôž mi žiť Tvoje evanjelium až do konca.
II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Pán berie mlčky kríž na svoje plecia. A predsa je to bremeno ťažké. Ježiš na celej ceste utrpením berie na seba jeden za druhým hriechy celého sveta i hriechy moje.
Pane, pomôž mi pochopiť, že aj ten najlepší skutok nie je ničím, ak nie je zároveň mlčanlivým vykúpením. Daj, nech každé ráno vždy znova začínam na ceste kríža.
III. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom
Na chvíľu akoby Pán, taký oslabený, zaváhal a padol. Boh klesol do prachu cesty. Toľkokrát sme sa rozhodli ísť za Tebou, Pane, v tej chvíli sme sa Ti úplne odovzdali, ale potom sme sa obzreli na iných, zaváhali sme a opustili sme Ťa. A v tej chvíli nás obklopila smutná samota.
Ušetri nás, Pane, zbytočných chýb, ktoré nás vzďaľujú od Teba.
IV. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou
Tvoja Matka kráča na krížovej ceste za Tebou. Ide v zástupe, anonymná, ale nespúšťa Ťa z očí. Ona pozná Tvoje bolesti, ona trpí Tvoje bolesti, bez toho, že by sa k Tebe priblížila, bez toho, že by sa Ťa dotkla, bez toho, že by sa s Tebou rozprávala. Spolu s Tebou, Pane, ona spasí svet.
Božský Spasiteľ, nauč ma ísť medzi ľuďmi s prenikavým záujmom pochopiť ich zlo a ich hriech.
V. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Šimon stretol Pána a bol prinútený pomôcť mu. Všemohúci Pane, Ty si nechávaš pomôcť nemohúcim človekom. Ty sám chceš byť odkázaný na pomoc človeka. Ja potrebujem ľudí, ale odmietam pomocné ruky. A predsa po mojom boku kráča manžel, brat, susedia a spolupracujúci. Len spoločne spasíme svet.
Spasiteľ, dopraj mi spoznať a prijať všetkých Šimonov na mojej ceste, aj keď budú niekedy prinútení.
VI. Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Pane, táto žena sa na Teba dlho pozerala, trpela Tvojou bolesťou, a keď to už nemohla vydržať, odstrčila vojakov a šatkou Ti utrela tvár. Trpezlivý Ježišu, tak často sa v živote ponáhľame a chodíme okolo Teba bez povšimnutia. Odpusť nám náš zatemnený zrak – nevidí Tvoje veľké svetlo!
Ale len príď ku mne, moje dvere sú otvorené dokorán.
VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom
Pane, už nemôžeš ďalej. Tentoraz Ťa poráža nielen váha kríža, ale aj únava. Opakované utrpenia uspávajú vôľu. Naše hriechy sú účinným uspávacím prostriedkom pre naše svedomie. Rýchlo si zvykáme na zlo. Neraz sme ďaleko od cesty, ktorú si nám určil.
Ježišu, zachovaj sily môjho ducha! Ušetri ma zvyku, ktorý uspáva a zabíja.
VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Ženy veľmi rýchlo vycítili, v akej situácii sa Pán nachádza. A ony sú také bezmocné, preto plačú, plačú zo súcitu. Pane, my tiež vieme mať súciť s Tvojimi bolesťami a s bolesťami sveta. Ale plakať nad svojimi hriechmi, to je niečo iné. Áno, my dokážeme nájsť vinníka inde, len nie v sebe.
Trpiaci Ježišu, pomôž nám pochopiť, že sme hriešni.
IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom
Nový pád. Vojaci ho bijú, nehýbe sa. Si mŕtvy, Pane? Nie, ale som na konci so svojimi silami. – Minúta strašnej úzkosti. Ježišu, Ty si padol, ale až na vrchole Kalvárie. My tiež niekedy znova padáme. A Ty nás predsa čakáš na Kalvárii, lebo chceš zmerať našu dôveru. Ak strácame odvahu, sme stratení, ak bojujeme, sme zachránení.
Dobrotivý Ježišu, vlej do hĺbky našej duše veľkú dôveru v Teba.
X. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Pán už nemal nič, len svoje šaty. Tie kedysi utkala jeho Matka. Ale i tie sú zbytočné, jediná potrebná vec je Tvoj kríž. Ježišu, i my sa musíme zbaviť všetkého vonkajšieho, na čom často lipneme.
Pane, Ty sám strhni z nás posledné rúcho, veď dobre vieme, že musíme zomrieť, aby sme dosiahli život.
XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Hľa, Baránok Boží, ktorý sa kladie na oltár kríža! Pane, nechávaš sa napnúť na kríž a dokonale pribiť. I my sa máme položiť na kríž prítomnej chvíle a nevyberať si drevo utrpenia. Nikde inde Ťa nenájdeme. Tu na kríži nás čakáš, tu sa spoločne všetci zachránime, tu spoločne spasíme našich bratov.
XII. Pán Ježiš na kríži zomiera
Ešte niekoľko hodín, minút, chvíľ. Pane, už si na konci svojej cesty. A predsa sú také dlhé posledné hodiny zomierania. Hľa, Pane Ježišu, Ty si dokázal odumrieť všetkým iným činnostiam, aby si mohol objať tieto skrížené drevá, pre ktoré si sa narodil. A Pán odovzdal všetko z veľkej lásky. Posledné odovzdanie: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23, 46).
XIII. Pána Ježiša skladajú z kríža
Pomaly je snímaný z kríža, ako človek unavený svojou prácou upadá do sladkého spánku. Tvoja Matka Ťa prijala do svojho náručia. Tak Pán prišiel, aby splnil vôľu Otcovu, aby slúžil. Sme tiež takí unavení zo služby nebeskému Otcovi?
Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu našej smrti.
XIV. Pána Ježiša pochovávajú
Ježiš je už pochovaný, kameň je privalený. Rodina plače, priatelia sú opustení. Ale Pane, ešte nie je koniec. Ty zomieraš až do konca sveta. Ľudia sa striedajú na krížovej ceste. Rozdeľujeme si medzi seba, čo Ty si prijal za úlohu posvätiť.
Záver
Ak je cesta jednotvárna a ťažká, ak vedie do hrobu, vieme, že za hrobom nás čakáš Ty vo svojej sláve. Pane, pomôž nám neochvejne kráčať za Tebou; daj, aby sme Ťa stále videli a pomáhali Ti v našich bratoch.