Takto začínala smska, ktorú som včera dostal od známych, ktorí vedeli, že v nedeľu budeme realizovať priamy prenos z eucharistickej slávnosti v Bratislave do TV Noe, pričom už sobota večer patrila posielaniu testovacieho signálu do Ostravy.

Píšem síce budeme, no myslím tým na chalanov a dievčatá z TV Lux, ktorí majú prakticky všetko od káblov a kamier cez zvukárinu až po réžiu v malíčku. Mne sa len pošťastilo prispieť troškou do mlyna v zabezpečovaní prenosu výstupu z réžie v teréne priameho prenosu z Bratislavy do réžie TV Noe v Ostrave.

Klasicky by sme na to mali použiť spôsoby prenosu, aké využívajú veľké televízie s prenosovými vozmi, atď. To je síce fajn, ale kde na to vziať? Keďže už skôr sme trošku experimentovali so streamovaným videom luxáckych programov cez internet, možnosť pokúsiť sa o to týmto spôsobom nám nebola vôbec vzdialená. Ba čo viac - celkom nás táto vízia lákala...

Slovo dalo slovo a pripravoval sa prvý prenos zo Slovenska, z Dómu sv. Martina - technika vtedy len zapožičaná z Prahy, server s hardvérovou kartou a existujúca infraštruktúra bohosloveckej fakulty UK. Po úspešnom otestovaní sme sa odhodlali na prvý prenos - aj keď s vedomím, že keďže nemáme možnosť ovplyvňovať prevažnú časť trasy Bratislava-Ostrava (robustnosť a QoS-y), pri prenose môžu nastať problémy...

Prenos prebehol celkom dobre a technika odviedla prácu, ktorú sme od nej očakávali (boli určité rezervy v ovládateľnosti, potrebnej dĺžke cachovania, robustnosti a pod.). Ale najväčším prínosom bola skúsenosť, že je možné zabezpečiť prenos vo vysielacej kvalite do réžie v Ostrave aj pomocou existujúcej verejnej infraštruktúry bez nejakých špeciálnych nárokov na jej fungovanie.

Pred druhým prenosom prišiel čas zakúpenia techniky - rovnakej, akú sme mali použitú pri prenose. Nákup a dodávka boli spojené s určitým omeškaním a technickými problémami, ktoré nám otvorili úplne inú cestu pre realizáciu ďalších prenosov. Ľudsky povedané takmer náhodou sme sa dostali ku krabičkám JVC (encoder a decoder), o ktorých nám bolo povedané, že už dlhší čas sú voľné (projekt, pre ktoré boli dovezené na Slovensko, medzitým padol). A ešte milé slovko sme k tomu dostali: beží to len na lokálnej sieti, nedá sa to konfigurovať, skúste sa s tým pohrať...

Tak sme sa pohrali:-) A výsledok? Vo vnútri si pekne odfukuje VxWorks (tie dve americké sondy Spirit a Opportunity, čo pobehujú na Marse, používajú to isté;-), dá sa to celkom obstojne manažovať a konfigurácia na prenos z Bratislavy do Ostravy nám tiež nespavosť nespôsobila. Ďalší prenos už bol cez JVC, čim sme vlastne zmenenú kúpu (zároveň aj veľké ušetrenie oproti technike prvého prenosu) odklepli.

Postupne prichádzali ďalšie prenosy - viackrát Dóm sv. Martina a UPC v Mlynskej doline, Jezuitský kostol v Bratislave a dnes i slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi z Primaciálneho námestia v Bratislave.

Takže ako idú prenosy? Človek by aj bol v pokušení povedať fajn, pohoda a paráda, ale je jedna vec, pri ktorej sme takmer len v úlohe štatistov... Je to verejná internetová infraštruktúra spájajúca Bratislavu s Ostravou a ešte ďalej našu poľnú réžiu s réžiou v TV Noe.

Samozrejme vyberáme také prípojné miesta, ktoré idú do SIXu (slovenské peeringové centrum) rýchlosťou 100Mbps a bývajú málo vyťažené, ale reálna prevádzka býva častokrát veselšia a človek miesto toho, aby pri káve spokojne hľadel na techniku, ktorá ho poslúcha, musí byť v strehu. Nestáva sa to síce často - skôr veľmi výnimočne - ale ak by sa pre zahltenú časť trasy začal rozpadať signál, treba okamžite meniť veľkosť dátového toku (štandartne prenášame kontinuálnym tokom 4,34 Mbps), ak nastane zlyhanie komunikácie encoder-decoder pre výpadky na internete, je treba vedieť promtne rozhodnúť, či nechať mašinky, aby sa z výpadku zotavili sami (to podľa okolností môže trvať i niekoľko dlhých minút), alebo radšej reštartovať encoder, ktorý ťažiac z kvalít VxWorks, po reštarte do dvadsiatich sekúnd znovu streamuje v plnej paráde.

Dnes ráno som si povedal, že počas prenosu z Primaciálneho námestia konečne napíšem z pod pokrievky tejto zaujímavej televíznej polievky. Ak ste sledovali dnešný prenos, určite Vám neušlo, že predchádzajúci odstavec bol z aktuálneho diania (to aby som si nesťažoval, že nemám vlastne ani o čom písať;-)... Linka nám trošku pripravila horúce chvíle, takže prišiel rad i na znižovanie rýchlosti (na 3,01 Mbps) a i na reštart encodera, aby VxWorks dokázal, čoho je schopný a aby diváci okrem niekoľkých desiatok sekúnd výpadku nemuseli byť dlhšie odrezaní od prebiehajúcej liturgie.

I napriek existujúcim problémom - ak by som si mal vybrať, či nič neprenášať, prípadne lamentovať, že na priame prenosy nemáme dostatočné technické vybavenie a finančné prostriedky, alebo ešte raz skočiť do dobrodružstva internetových prenosov - moja voľba je jasná: stojí to za to a treba ísť do toho, veď médiá sú výzvou i prostriedkom, nástrojom i jedným z hlasov evanjelia pre ľudí dnešnej doby.

A malý osobný postreh záverom - nielen ako kňaz som mal možnosť byť účastný viacerých prenosov z náboženských i profánnych podujatí... Zažiť však ľudí, ktorí túto mediálnu stránku zabezpečujú, so srdcom plným viery a schopnosťou žiť evanjelium v obklopení káblami a mixážnymi pultami - to je skúsenosť a povzbudenie, ktoré mi len tak ľahko nikto zo srdca nevymaže.