Nekvalitná síce, ale to nič neuberá na jej hodnote.
Lebo pre mňa má hodnotu.
Je to dôkaz, že ma niekto, v mojom celkom obyčajnom živote, nosil na rukách.
A ako vidieť, túto skutočnosť som brala veľmi vážne. :-)

Ale vlastne, patrilo by sa napísať, nie nosil, ale nosí.
Lebo ak v detstve Boh používal ruky mojich rodičov či starších sestier,
teraz to robí sám.

Nesie ma na rukách, v mojich skúškach, strachoch, zraneniach...
A ja?
Sú chvíle,
keď to vôbec neberiem vážne,
ba vlastne o tom dokonca pochybujem.

Hm...

Asi je dobré niekedy poprehŕňať staré fotky či staré spomienky.
Človek v nich nájde novú pravdu o svojom živote...

P.S.
Fotka je z roku 1959. :-)