Ahojte, tento rok uplynie 100 rokov od narodenia nasho vazeckeho knaza a skveleho barda Janka Silana.
Opisala som niekolko versov z jeho basnicky Elegie za Andrejom Hlinkom

Pltníci pri Piešťanoch svoje bárky
pritiahli k brehu, rozvodnil sa Váh.
Načo sú tieto vody? Málo je ich, ach!
Nemožno, nemožno Ťa oplakať, Ty starký,

Ty starý náš, náš otec mŕtvy na cintore.
Nebolo ešte takých smútkov v Tvojej krajine:
tatranský kríž a naše srdcia – v tmavom flóre,
keď na katafalk mlčanlivý hľadíme.

Kto zažne znova vyhasnutý paškál?
Čo máme z toho, že si v balzame?
Prečo si umrel práve dnes, Ty živý náš kráľ,
a prečo až dnes po smrti ťa poznáme?